Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z krajín strednej a východnej Európy zriadenie síl rýchleho nasadenia podporuje len Česká republika.
Autor TASR
Brusel 6. mája (TASR) - Dohoda na úrovni EÚ o vytvorení európskych síl rýchleho nasadenia sa momentálne nečrtá. Uviedol to v Bruseli minister obrany SR Jaroslav Naď po štvrtkovom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci, segment obrana.
Naď ocenil, že mal možnosť využiť bruselské podujatie na sériu bilaterálnych rokovaní na rôzne témy s partnermi z krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ale aj z Fínska, Nemecka a Rakúska.
Konštatoval, že rokovania ministrov boli venované záležitostiam týkajúcim sa strategického smerovania EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany, riadenia Európskej obrannej agentúry (EDA), modernizačných obranných projektov v EÚ, návrhu na vytváranie síl rýchleho nasadenia, ako aj situácii v Afganistane, rusko-ukrajinským vzťahom, aktuálneho sporu medzi Prahou a Moskvou a využívania Satelitného strediska EÚ (SatCen).
Pri modernizačných projektoch v oblasti obrany je podľa neho pre SR dôležitá téma, ktorá sa týka tankov, konkrétne novej platformy pre tanky, lebo aj armáda SR musí prejsť touto modernizáciou. Spresnil tiež, že členské krajiny intenzívne rokujú o tzv. strategickom kompase, čiže smerovaní EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany.
Za veľmi dôležité považuje Naď diskusiu o krízovom manažmente a výzvy na užšiu spoluprácu EÚ s NATO a na šetrenie finančných zdrojov v oblasti obrany. Vyslovil sa za využívanie už existujúcich formátov, ako sú bojové skupiny EÚ, ktoré existujú od roku 2004, hoci odvtedy neboli ani raz nasadené. "Netreba vymýšľať nové formáty, po ktorých volajú niektoré členské krajiny EÚ. Ide o jednotky rýchleho nasadenia. Viaceré krajiny, vrátane Slovenska, hovoria - načo investovať do toho peniaze, keď nevyužívame ani to, čo už máme," povedal Naď.
Z krajín strednej a východnej Európy zriadenie síl rýchleho nasadenia podporuje len Česká republika. Naď však upozornil, že táto téma nie je uzavretá a diskusie budú pokračovať. Dodal, že najmä pre pandémiu koronavírusu a s tým spojeným poklesom HDP v krajinách EÚ nevidí potrebu míňať ďalšie zdroje na nové nástroje v situácii, keď nie sú využité ani formáty, do ktorých už bolo investovaných veľa peňazí, času a ľudských zdrojov.
"S tým sa stotožnila asi polovica členských krajín EÚ a pokiaľ nie je dohodnutý konsenzus, bude sa rokovať ďalej," uviedol Naď. Zdôraznil, že v rámci NATO už existujú sily rýchleho nasadenia (NRF) a podobný formát v EÚ by bol zbytočnou duplicitou. "Máme iba jednu armádu, nemôžeme si dovoliť luxus vyčleňovať jednotky, ktoré si budú plniť úlohy len na úrovni EÚ alebo len v rámci NATO," spresnil Naď.
Naď ocenil, že mal možnosť využiť bruselské podujatie na sériu bilaterálnych rokovaní na rôzne témy s partnermi z krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ale aj z Fínska, Nemecka a Rakúska.
Konštatoval, že rokovania ministrov boli venované záležitostiam týkajúcim sa strategického smerovania EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany, riadenia Európskej obrannej agentúry (EDA), modernizačných obranných projektov v EÚ, návrhu na vytváranie síl rýchleho nasadenia, ako aj situácii v Afganistane, rusko-ukrajinským vzťahom, aktuálneho sporu medzi Prahou a Moskvou a využívania Satelitného strediska EÚ (SatCen).
Pri modernizačných projektoch v oblasti obrany je podľa neho pre SR dôležitá téma, ktorá sa týka tankov, konkrétne novej platformy pre tanky, lebo aj armáda SR musí prejsť touto modernizáciou. Spresnil tiež, že členské krajiny intenzívne rokujú o tzv. strategickom kompase, čiže smerovaní EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany.
Za veľmi dôležité považuje Naď diskusiu o krízovom manažmente a výzvy na užšiu spoluprácu EÚ s NATO a na šetrenie finančných zdrojov v oblasti obrany. Vyslovil sa za využívanie už existujúcich formátov, ako sú bojové skupiny EÚ, ktoré existujú od roku 2004, hoci odvtedy neboli ani raz nasadené. "Netreba vymýšľať nové formáty, po ktorých volajú niektoré členské krajiny EÚ. Ide o jednotky rýchleho nasadenia. Viaceré krajiny, vrátane Slovenska, hovoria - načo investovať do toho peniaze, keď nevyužívame ani to, čo už máme," povedal Naď.
Z krajín strednej a východnej Európy zriadenie síl rýchleho nasadenia podporuje len Česká republika. Naď však upozornil, že táto téma nie je uzavretá a diskusie budú pokračovať. Dodal, že najmä pre pandémiu koronavírusu a s tým spojeným poklesom HDP v krajinách EÚ nevidí potrebu míňať ďalšie zdroje na nové nástroje v situácii, keď nie sú využité ani formáty, do ktorých už bolo investovaných veľa peňazí, času a ľudských zdrojov.
"S tým sa stotožnila asi polovica členských krajín EÚ a pokiaľ nie je dohodnutý konsenzus, bude sa rokovať ďalej," uviedol Naď. Zdôraznil, že v rámci NATO už existujú sily rýchleho nasadenia (NRF) a podobný formát v EÚ by bol zbytočnou duplicitou. "Máme iba jednu armádu, nemôžeme si dovoliť luxus vyčleňovať jednotky, ktoré si budú plniť úlohy len na úrovni EÚ alebo len v rámci NATO," spresnil Naď.
