Budapešť 15. januára (TASR) - Medzinárodná centrála Nadácií otvorenej spoločnosti (OSF) so sídlom v Budapešti sa musela presťahovať do Berlína, pretože vyjadrenia premiéra Viktora Orbána spred dvoch rokov vnímala ako vyhrážku. Informovala o tom v utorok internetová stránka opozičnej rozhlasovej stanice Klubrádió s odvolaním sa na hovorcu tejto centrály Csabu Csontosa.

Podľa hovorcu v tom období v Maďarsku rezonovali viackrát verejné vyhrážky voči "Sorosovým žoldnierom". "Dalo sa to vnímať aj ako rétorický zvrat, ale v OSF sme to nemohli považovať za bluf, pretože predseda vlády nemôže hovoriť iba tak do vetra," dodal Csontos.

Situácia v druhej polovici 2017 už bola podľa jeho slov veľmi napätá, mnohí kolegovia z OSF vnímali kampaň Orbánovej vlády - množstvo útočných vyjadrení a rozhovorov v médiách, ale aj protisorosovskú bilbordovú kampaň - ako psychologickú vojnu.

Šéf OSF Patrick Gaspard 10. januára v rozhovore pre francúzsky denník Le Mond povedal, že Orbán sa otvorene vyhrážal nasadením tajných služieb, preto v takejto situácii museli aj v záujme svojich zamestnancov urobiť opatrenia.

Budapeštiansku centrálu OSF presťahovali do nemeckého hlavného mesta v máji 2018.

Maďarská vládna strana Fidesz v utorok vyhlásila, že trvá na zachovaní zákona, ktorým reguluje otázku zahraničného financovania občianskych organizácií. V reakcii na správu generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie Manuela Camposa Sáncheza-Bordonu to v uviedol Fidesz vo vyhlásení zverejnenom agentúrou MTI.

Generálny advokát vo svojom odporúčaní pre sudcov uvedeného súdu v utorok uviedol, že obmedzenia zahraničného financovania občianskych organizácií, ktoré zaviedla maďarská vláda, sú v rozpore s právom Únie. Podľa advokáta tieto obmedzenia porušujú slobodu voľného pohybu kapitálu a viaceré základné práva.

Napriek postoju Sáncheza-Bordonu Fidesz trvá na zachovaní kritizovanej právnej normy. "Tá slúži bezpečnosti Maďarska a prispieva k transparentnosti promigračných organizácií financovaných Sorosom," píše sa v dokumente maďarskej vládnej strany, podľa ktorej cieľom zákona je, aby Maďari vedeli, ktoré občianske organizácie dostávajú významnú finančnú podporu zo zahraničia.

Maďarsko prijalo v roku 2017 zákon zameraný na zabezpečenie transparentnosti činnosti občianskych organizácií, ktoré prijímajú dary zo zahraničia.

Európska komisia, ktorá v tejto veci vedie na Súdnom dvore EÚ voči Maďarsku právne konanie, tvrdí, že predmetný zákon porušuje slobodu voľného pohybu kapitálu, ako aj viacero práv chránených Chartou základných práv EÚ - právo na súkromie, na ochranu osobných údajov a tiež slobodu združovania.

Spravodajca TASR Ladislav Vallach