Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na piatkovom ceremoniáli sa zúčastnilo viac ako 2000 ľudí vrátane diplomatických zástupcov zo 100 krajín.
Autor TASR
Tokio 9. augusta (TASR) - Japonské mesto Nagasaki si v piatok počas mierového obradu uctilo približne 70.000 obetí atómového bombardovania pred 79 rokmi. Pietnu spomienku zatienila neprítomnosť západných veľvyslancov ako reakcia na odmietnutie starostu Nagasaki pozvať Izrael. Pozvaní neboli ani veľvyslanci Ruska a Bieloruska. TASR informuje podľa agentúry AP.
O 11.02, v momente, keď nad mestom na juhu Japonska vybuchla atómová bomba, zaznel mierový zvon a účastníci si obete pripomenuli chvíľou ticha. Boli medzi nimi aj tí, ktorí prežili zvrhnutie atómovej bomby, v Japonsku známi ako hibakuša.
Starosta Širó Suzuki v Parku mieru vyzval štáty s jadrovými zbraňami a krajiny pod ich záštitou, vrátane Japonska, aby tieto zbrane zrušili.
"Musíte čeliť realite, že samotná existencia jadrových zbraní predstavuje čoraz väčšiu hrozbu pre ľudstvo, a musíte urobiť odvážny posun smerom k zrušeniu jadrových zbraní," povedal Suzuki. Varoval, že svet čelí "kritickej situácii" kvôli ruskej invázii na Ukrajinu a zrýchľujúcim sa konfliktom na Blízkom východe.
Premiér Fumio Kišida na piatkovej ceremónii zopakoval svoj záväzok presadzovať svet bez jadrových zbraní. Jeho kritici to považujú za prázdny sľub, keďže Japonsko sa pri budovaní vlastnej armády spolieha na americký jadrový dáždnik.
Na piatkovom ceremoniáli sa zúčastnilo viac ako 2000 ľudí vrátane diplomatických zástupcov zo 100 krajín. Chýbali veľvyslanci z USA, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva a Európskej únie. Ich vlády vyslali nižšie diplomatické zastúpenie v reakcii na Suzukiho rozhodnutie nepozvať Izrael.
Americký veľvyslanec Rahm Emanuel sa namiesto toho zúčastnil na ceremónii v budhistickom chráme v Tokiu na počesť obetí atómového bombového útoku v Nagasaki. Pripojili sa k nemu jeho izraelskí a britskí kolegovia Gilad Cohen a Julia Longbottomová.
"Sme v Tokiu, ale to neznamená, že nemáme zodpovednosť myslieť, uvažovať a pamätať si", čo sa stalo pred 79 rokmi v Nagasaki a Hirošime, povedal Emanuel.
Suzuki poprel, že jeho rozhodnutie vylúčiť Izrael bolo politické. Išlo o obavy, že prípadné "nepredvídateľné situácie", ako sú násilné protesty proti vojne v Gaze, by mohli narušiť obrad. Pre Nagasaki je 9. august najdôležitejší deň a treba si ho pripomínať v pokojnom a slávnostnom prostredí, dodal.
O 11.02, v momente, keď nad mestom na juhu Japonska vybuchla atómová bomba, zaznel mierový zvon a účastníci si obete pripomenuli chvíľou ticha. Boli medzi nimi aj tí, ktorí prežili zvrhnutie atómovej bomby, v Japonsku známi ako hibakuša.
Starosta Širó Suzuki v Parku mieru vyzval štáty s jadrovými zbraňami a krajiny pod ich záštitou, vrátane Japonska, aby tieto zbrane zrušili.
"Musíte čeliť realite, že samotná existencia jadrových zbraní predstavuje čoraz väčšiu hrozbu pre ľudstvo, a musíte urobiť odvážny posun smerom k zrušeniu jadrových zbraní," povedal Suzuki. Varoval, že svet čelí "kritickej situácii" kvôli ruskej invázii na Ukrajinu a zrýchľujúcim sa konfliktom na Blízkom východe.
Premiér Fumio Kišida na piatkovej ceremónii zopakoval svoj záväzok presadzovať svet bez jadrových zbraní. Jeho kritici to považujú za prázdny sľub, keďže Japonsko sa pri budovaní vlastnej armády spolieha na americký jadrový dáždnik.
Na piatkovom ceremoniáli sa zúčastnilo viac ako 2000 ľudí vrátane diplomatických zástupcov zo 100 krajín. Chýbali veľvyslanci z USA, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva a Európskej únie. Ich vlády vyslali nižšie diplomatické zastúpenie v reakcii na Suzukiho rozhodnutie nepozvať Izrael.
Americký veľvyslanec Rahm Emanuel sa namiesto toho zúčastnil na ceremónii v budhistickom chráme v Tokiu na počesť obetí atómového bombového útoku v Nagasaki. Pripojili sa k nemu jeho izraelskí a britskí kolegovia Gilad Cohen a Julia Longbottomová.
"Sme v Tokiu, ale to neznamená, že nemáme zodpovednosť myslieť, uvažovať a pamätať si", čo sa stalo pred 79 rokmi v Nagasaki a Hirošime, povedal Emanuel.
Suzuki poprel, že jeho rozhodnutie vylúčiť Izrael bolo politické. Išlo o obavy, že prípadné "nepredvídateľné situácie", ako sú násilné protesty proti vojne v Gaze, by mohli narušiť obrad. Pre Nagasaki je 9. august najdôležitejší deň a treba si ho pripomínať v pokojnom a slávnostnom prostredí, dodal.
