Budapešť 12. marca (TASR) - Dôležitosť medzinárodných rokovaní o riešení konfliktu v Sýrii zdôrazňovala v rozhovore pre TASR v Budapešti profesorka Erzsébet Nagyová-Rózsová, vedúca výskumu maďarského Inštitútu zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov. Jej výskumnou oblasťou je najmä Blízky východ a islam. Podotkla, že zo Sýrie uteká nižšia stredná a stredná vrstva, ktorá je vzdelaná a kvalifikovaná. Sýria bola podľa jej slov z tohto hľadiska jednou z najvyspelejších arabských krajín.

"Považujem za dôležité, že od vlaňajšieho decembra prakticky nepretržite možno vnímať medzinárodnú vôľu pokročiť v otázke Sýrie. Situácia je tam totiž už neudržateľná a neprijateľná pre každého žijúceho v tej krajine i mimo nej. Jedinou možnosťou teraz je sadnúť si a hľadať riešenie. Je to stav núdze," konštatovala.

Avšak podľa jej slov je zrejmé, že to nepôjde zo dňa na deň. Vôľa už existuje, rokovania sa začali v decembri, odvtedy boli dvakrát prerušené, teraz sa má znova rokovať 14. marca. "Ruský zásah do diania v Sýrii som vnímala ako zlý zásah v čase, kedy sa tam diali veľmi zlé veci. Týmto zlým krokom ale vlastne dalo Rusko impulz k tomu, aby sa začal problém riešiť," povedala expertka, podľa ktorej bolo už dávnejšie zrejmé, že Rusko sa so situáciou v Sýrii zaoberá.

"Stále upozorňujem na skutočnosť, že v roku 2013, kedy bola napätá situácia kvôli chemickým zbraniam, kedy sa americký prezident Barack Obama dostal do situácie, že ak si chce zachovať svoju tvár, tak bude musieť viesť vojnu v Sýrii. Avšak všetci jeho spojenci z toho vycúvali s tým, že ich parlamenty zásah neschválili. Tak v tom čase vlastne Rusi zachránili situáciu, pričom je dosť pravdepodobné, že v zákulisí sa viedla silná rusko-americká koordinácia. Podľa vtedajšej rétoriky Rusi presvedčili sýrsku vládu, aby sa vzdala chemických zbraní a pripojila sa k medzinárodnej dohode o nepoužívaní týchto prostriedkov. Vtedajšie zasahovanie zo strany Ruska bolo politickým zásahom s veľmi pozitívnym výsledkom. Svedčí to o tom, že Rusi neboli mimo tohto diania. Avšak napokon sa Rusko z rôznych dôvodov rozhodlo v druhej polovici roka 2015 použiť už aj vojenskú silu - čo bolo vo svojej podstate zlé. V občianskej vojne trvajúcej už päť rokov, o ktorej každý hovoril, avšak nikto nič proti nej neurobil, zrazu každý dospel k bodu, že si treba sadnúť rokovať," povedala Nagyová-Rózsová.

Rokovania sú podľa nej mimoriadne komplikované a je celkom zrejmé, že si s nimi nebudú vedieť zúčastnené strany ľahko poradiť. Napriek tomu ale treba skonštatovať, že sa istý proces začal. Momentálne platí prímerie, ktoré napriek svojim chybám, nedostatkom a občasným prípadom porušenia ako-tak funguje.

"Podľa aktuálnych správ v okolí mesta Idlib na juhozápade Sýrie zaútočili neznáme bojové lietadlá na oblasti, ktoré sú pod kontrolou povstalcov, respektíve pod kontrolou džihádistického Frontu an-Nusra. Avšak podľa oficiálnej rétoriky útoky boli vedené proti tomuto frontu. Ale takisto sa tvrdí, že tam sú aj iné opozičné skupiny, ktoré ale nepatria k uvedenej skupine džihádistov, ale sú s nimi v spojenectve. Tak teraz patria k nej, alebo nepatria? Vieme, že prímerie má dve výnimky. Jednou výnimkou je Front an-Nusra, ktorý je miestnou organizáciou teroristickej siete al-Káida, druhou zas extrémistická skupina Islamský štát (IS). Vďaka vzájomným miestnym prepojeniam jednotlivých organizácií, ktoré sa zrejme príležitostne spájajú pre prípad jediného útoku, je situácia v Sýrii veľmi zložitá. Kto teda má pravdu, keď tvrdí, že útočí na Front an-Nusra? Druhá strana ale tvrdí, že nie, obeťami útoku bol niekto iný, ktorý je iba spojencom tohto frontu," vykreslila zložitosť situácie expertka.

Domnieva sa, že 14. marca si zainteresované strany opäť sadnú k rokovaniam, pričom označila za pravdepodobné, že k prelomu vo vyjednávaniach nedôjde. Avšak skutočnosť, že znova a znova sa rôzni zainteresovaní pokúšajú nájsť riešenie, podľa jej vyjadrenia naznačuje, že aj pre vonkajšie prostredie je situácia neprijateľná.

"V Sýrii je ešte stále mnoho potenciálnych migrantov, pretože nie všetci opustili krajinu, keď ušli zo svojich domovov. Nesmieme zabúdať, že ide o niekoľko miliónov ľudí - a je ich viac než tých, ktorí odišli zo Sýrie. Odhadujeme, že ich odišlo zhruba päť miliónov, z ktorých väčšina je v okolitých krajinách. Oni vlastne čakajú na to, kedy sa budú môcť vrátiť domov. Sú mnohí, ktorí chcú začať nový život, pretože nie je možné byť prechodne dlhodobo preč zo svojho domova - najmä v prípade, ak ten domov je úplne zničený. Hovorí sa už o ôsmich miliónoch Sýrčanov, ktorí odišli z bojových zón do relatívne pokojných častí kontrolovaných prezidentom Bašárom Asadom. Aj títo sa budú chcieť vrátiť domov, a zrejme cieľom sýrskej vlády bude im to umožniť. Je to veľmi dôležitý moment. Zo Sýrie ale ešte stále môžu prichádzať utečenci," reagovala na otázku z pohľadu utečencov.

Pripomenula, že vlani postupom času začal klesať pomer Sýrčanov v mase migrantov, ktorá prišla do Európy, ku koncu roka sa už hovorilo iba o 30 percentách. Podľa niektorých údajov dokonca v januári medzi niekoľkými žiadateľmi o azyl v Maďarsku nebol ani jeden občan Sýrie. "Je možné, že sa do Európy snažia dostať už inou cestou, isté však je, že po tom, čo v Európe zaznelo, že prijímaní budú iba Sýrčana a Iračania, mnohí migranti tvrdia, že pochádzajú z týchto dvoch krajín. Podľa môjho názoru sa im to však z dlhodobého hľadiska veľmi nebude dariť. Sú to zaujímavé štatistiky," doplnila.

Podľa jej slov je veľmi ťažké zodpovedať otázku, či by sa Sýrčania, ktorí už v Európe sú, v prípade vyriešenia situácie v ich krajine vrátili domov. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že mier určite "nevypukne" teraz okamžite. Na druhej strane medzinárodné spoločenstvo ešte ani nezačalo uvažovať o prípadnom obnovení Sýrie. V ňom zrejme pôjde o mohutný obchod, v ktorom sa budú točiť obrovské peniaze. "Spomeňme si na obnovu Iraku po roku 2003. Určite raz príde aj k obnove Sýrie, pretože veľká časť krajiny leží v ruinách. Verejne sa o tom podľa mojich informácií ešte nezačalo rokovať, bude sa musieť o tom uvažovať," zdôraznila.

"Bolo by dobré najskôr zistiť, koľko Sýrčanov vlastne prišlo do Európy. V roku 2015 prišlo zhruba jeden milión migrantov. Prekvapilo by ma, keby Sýrčanov bolo viac ako polovica, domnievam sa, že ich je podstatne menej. Presné údaje však nie sú k dispozícii. Je zrejmé, že sú medzi nimi rôzne skupiny. Prišlo množstvo mladých silných mužov, môže sa stať, že sa z nich časť vráti domov. Tí, ktorí sa zamestnajú, možno zostanú a časť svojich príjmov budú posielať rodine do Sýrie. U utečencov zo Sýrie si musíme uvedomiť, že ide o nižšiu strednú a strednú vrstvu, ktorá má nejaké financie, pričom ale museli veľa peňazí zaplatiť za to, aby sa do Európy dostali. V Sýrii sú ale tieto vrstvy vzdelané a kvalifikované, z tohto hľadiska bola Sýria jednou z najvyspelejších arabských krajín. Hovorí sa tiež, že zo Sýrie neodchádzajú rodiny, v ktorých sú dievčatá zrelé na vydaj, pretože sa o ne obávajú - čo s nimi bude na ceste, aký by bol ich osud v Európe. Domnievam sa, že nemecká kancelárka Angela Merkelová môže mať pravdu v tom - potvrdili to moji nemeckí kolegovia -, že Nemecko je dostatočne bohatá a silná krajina, ktorá potrebuje pracovnú silu. Nemecko by dokázalo zamestnať aj niekoľko miliónov migrantov, avšak nie naraz a v takomto množstve, ale postupne. Otázkou teda je, koľko Sýrčanov je vlastne v Európe, z akého segmentu pracovného trhu prišli, a či sa dokážu umiestniť na tunajšom pracovnom trhu. Tí, ktorí sa dokážu natrvalo umiestniť, zrejme zostanú," uzavrela Nagyová-Rózsová.