Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Benjamin Netanjahu sa narodil 21. októbra 1949 v Tel Avive, vyrastal v Jeruzaleme ako syn Američanky a Izraelčana.
Autor TASR
Tel Aviv/Bratislava 21. októbra (TASR) - Je prvým izraelským premiérom, ktorý sa narodil po vytvorení židovského štátu, patrí medzi najpravicovejších a najkontroverznejších lídrov v histórii Izraela a v roku 1996 sa stal najmladším z dovtedajších predsedov vlády. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu bude mať v pondelok 21. októbra 75 rokov.
Benjamin Netanjahu sa narodil 21. októbra 1949 v Tel Avive, vyrastal v Jeruzaleme ako syn Američanky a Izraelčana. Keď mal 14 rokov, rodina sa presťahovala do Spojených štátov.
V roku 1967 sa vrátil do Izraela, aby absolvoval povinnú vojenskú službu. Vstúpil do elitnej prieskumnej jednotky Sajeret Matkal. Z armády odišiel po šiestich rokoch služby v hodnosti kapitána.
Po vojenskej službe študoval v USA architektúru na Massachusetts Institute of Technology (MIT) v Bostone. Na MIT získal tiež magisterský diplom v odbore manažment a vyštudoval aj politológiu. V štúdiách politických vied pokračoval na Harvardovej univerzite.
Po vypuknutí Jomkipurskej vojny sa začiatkom októbra 1973 vrátil do Izraela a bojoval pri Suezskom prieplave a na Golanských výšinách. V druhej polovici 70. rokov až do začiatku 80. rokov 20. storočia pracoval v súkromnom sektore.
Politickú kariéru začal po smrti brata Jonathana, ktorý zahynul v roku 1976 v ugandskom meste Entebbe pri oslobodzovaní 103 židovských rukojemníkov z lietadla francúzskych aerolínií uneseného palestínskymi teroristami. Po tejto udalosti založil Benjamin Netanjahu na bratovu počesť Jonathanov inštitút na výskum medzinárodného terorizmu.
Od roku 1982 pôsobil dva roky na veľvyslanectve Izraela v Spojených štátoch. V roku 1984 sa stal veľvyslancom Izraela pri OSN. V tejto pozícii pracoval štyri roky a v roku 1987 významne prispel k sprístupneniu dokumentov o nacistických vojnových zločinoch.
Po opätovnom návrate do Izraela sa v roku 1988 stal poslancom parlamentu (Knesetu) za konzervatívnu stranu Likud. Vo vláde premiéra Jicchaka Šamira bol námestníkom ministra zahraničných vecí. V roku 1993 prevzal od Šamira funkciu predsedu strany Likud, ktorú zastával do roku 1999. Šéfom strany sa stal opäť v roku 2005 a je ním dodnes.
Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 29. mája 1996, sa stal 46-ročný Netanjahu prvým izraelským premiérom zvoleným v priamych voľbách a zároveň najmladším z dovtedajších predsedov vlády židovského štátu. Po skončení vo funkcii premiéra v júli 1999 pôsobil ako poradca vo viacerých veľkých firmách v oblasti vyspelých technológií.
V rokoch 2002 - 2004 sa Netanjahu vrátil do politiky. Najskôr zastával funkciu ministra zahraničných vecí, v roku 2003 bol vymenovaný za ministra financií.
V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 10. februára 2009, obsadila ním vedená strana Likud druhé miesto za stranou Kadima. Avšak tej sa nepodarilo sformovať vládnu koalíciu, a tak prezident Šimon Peres poveril 20. februára 2009 zostavením vlády Netanjahua. Kabinet vytvoril 31. marca 2009 a Netanjahu sa stal druhýkrát premiérom.
Po predčasných parlamentných voľbách v apríli 2019 schválil Kneset koncom mája svoje rozpustenie. Stalo sa tak potom, keď sa Netanjahuovi nepodarilo vytvoriť koaličnú vládu. Od apríla 2019 až do 1. novembra 2022 išiel Izrael od volieb k voľbám, celkovo sa konalo päť parlamentných volieb. Dvanásťročné vládnutie Benjamina Netanjahua sa skončilo 13. júna 2021, keď poslanci parlamentu vyjadrili dôveru kabinetu Naftaliho Bennetta.
Na čelo vlády sa najdlhšie slúžiaci izraelský premiér Benjamin Netanjahu, prezývaný Bibi, postavil opäť 29. decembra 2022 po predčasných, novembrových parlamentných voľbách. Spolu so svojimi spojencami vytvoril najpravicovejšiu vládu v dejinách krajiny.
Od 7. októbra 2023, po rozsiahlom útoku militantného hnutia Hamas na Izrael, čelí Netanjahu a jeho kabinet najväčšej výzve. Izraelská vláda vyhlásila výnimočný stav a začala sa vojna s islamistickým hnutím Hamas a proiránskym libanonským ozbrojeným hnutím Hizballáh. Počas rok trvajúceho ozbrojeného konfliktu prišlo v Pásme Gazy o život takmer 42.000 ľudí.
S Netanjahuom sa spája viacero korupčných afér. V novembri 2019 ho izraelský generálny prokurátor Avichaj Mandelblit obžaloval z podvodu, porušenia dôvery a úplatkárstva. Samotný Netanjahu všetky podozrenia odmieta.
Benjamin Netanjahu sa narodil 21. októbra 1949 v Tel Avive, vyrastal v Jeruzaleme ako syn Američanky a Izraelčana. Keď mal 14 rokov, rodina sa presťahovala do Spojených štátov.
V roku 1967 sa vrátil do Izraela, aby absolvoval povinnú vojenskú službu. Vstúpil do elitnej prieskumnej jednotky Sajeret Matkal. Z armády odišiel po šiestich rokoch služby v hodnosti kapitána.
Po vojenskej službe študoval v USA architektúru na Massachusetts Institute of Technology (MIT) v Bostone. Na MIT získal tiež magisterský diplom v odbore manažment a vyštudoval aj politológiu. V štúdiách politických vied pokračoval na Harvardovej univerzite.
Po vypuknutí Jomkipurskej vojny sa začiatkom októbra 1973 vrátil do Izraela a bojoval pri Suezskom prieplave a na Golanských výšinách. V druhej polovici 70. rokov až do začiatku 80. rokov 20. storočia pracoval v súkromnom sektore.
Politickú kariéru začal po smrti brata Jonathana, ktorý zahynul v roku 1976 v ugandskom meste Entebbe pri oslobodzovaní 103 židovských rukojemníkov z lietadla francúzskych aerolínií uneseného palestínskymi teroristami. Po tejto udalosti založil Benjamin Netanjahu na bratovu počesť Jonathanov inštitút na výskum medzinárodného terorizmu.
Od roku 1982 pôsobil dva roky na veľvyslanectve Izraela v Spojených štátoch. V roku 1984 sa stal veľvyslancom Izraela pri OSN. V tejto pozícii pracoval štyri roky a v roku 1987 významne prispel k sprístupneniu dokumentov o nacistických vojnových zločinoch.
Po opätovnom návrate do Izraela sa v roku 1988 stal poslancom parlamentu (Knesetu) za konzervatívnu stranu Likud. Vo vláde premiéra Jicchaka Šamira bol námestníkom ministra zahraničných vecí. V roku 1993 prevzal od Šamira funkciu predsedu strany Likud, ktorú zastával do roku 1999. Šéfom strany sa stal opäť v roku 2005 a je ním dodnes.
Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 29. mája 1996, sa stal 46-ročný Netanjahu prvým izraelským premiérom zvoleným v priamych voľbách a zároveň najmladším z dovtedajších predsedov vlády židovského štátu. Po skončení vo funkcii premiéra v júli 1999 pôsobil ako poradca vo viacerých veľkých firmách v oblasti vyspelých technológií.
V rokoch 2002 - 2004 sa Netanjahu vrátil do politiky. Najskôr zastával funkciu ministra zahraničných vecí, v roku 2003 bol vymenovaný za ministra financií.
V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 10. februára 2009, obsadila ním vedená strana Likud druhé miesto za stranou Kadima. Avšak tej sa nepodarilo sformovať vládnu koalíciu, a tak prezident Šimon Peres poveril 20. februára 2009 zostavením vlády Netanjahua. Kabinet vytvoril 31. marca 2009 a Netanjahu sa stal druhýkrát premiérom.
Po predčasných parlamentných voľbách v apríli 2019 schválil Kneset koncom mája svoje rozpustenie. Stalo sa tak potom, keď sa Netanjahuovi nepodarilo vytvoriť koaličnú vládu. Od apríla 2019 až do 1. novembra 2022 išiel Izrael od volieb k voľbám, celkovo sa konalo päť parlamentných volieb. Dvanásťročné vládnutie Benjamina Netanjahua sa skončilo 13. júna 2021, keď poslanci parlamentu vyjadrili dôveru kabinetu Naftaliho Bennetta.
Na čelo vlády sa najdlhšie slúžiaci izraelský premiér Benjamin Netanjahu, prezývaný Bibi, postavil opäť 29. decembra 2022 po predčasných, novembrových parlamentných voľbách. Spolu so svojimi spojencami vytvoril najpravicovejšiu vládu v dejinách krajiny.
Od 7. októbra 2023, po rozsiahlom útoku militantného hnutia Hamas na Izrael, čelí Netanjahu a jeho kabinet najväčšej výzve. Izraelská vláda vyhlásila výnimočný stav a začala sa vojna s islamistickým hnutím Hamas a proiránskym libanonským ozbrojeným hnutím Hizballáh. Počas rok trvajúceho ozbrojeného konfliktu prišlo v Pásme Gazy o život takmer 42.000 ľudí.
S Netanjahuom sa spája viacero korupčných afér. V novembri 2019 ho izraelský generálny prokurátor Avichaj Mandelblit obžaloval z podvodu, porušenia dôvery a úplatkárstva. Samotný Netanjahu všetky podozrenia odmieta.
