Na pozícii prezidenta vystriedal konzervatívca Sebastiána Pieru.
Autor TASR
Valparaíso 11. marca (TASR) - Čilský ľavicový politik a bývalý líder študentských protestov Gabriel Boric sa v piatok ujal úradu prezidenta. V 36 rokoch sa stal najmladšou hlavou štátu v histórii Čile. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.
Boric zložil prezidentský sľub v sídle Kongresu v meste Valparaíso. Na pozícii prezidenta vystriedal konzervatívca Sebastiána Pieru.
Vo prejave zdôraznil, že "pochová" neoliberálny ekonomický model, podľa ktorého sa krajina riadila od čias diktátora Augusta Pinocheta. Sľúbil tiež, že zmení Čile na zelenší a rovnostárskejší "sociálny štát" podľa európskeho vzoru.
Okrem toho sa so svojím kabinetom – zloženým prevažne zo žien a mladých ľudí, pričom jeho priemerný vek je 42 rokov – musí popasovať s ekonomikou poznačenou pandémiou koronavírusu.
Na Boricovej inaugurácii sa zúčastnilo vyše 20 medzinárodných hostí, medzi inými aj prezident Argentíny Alberto Fernández, prezident Peru Pedro Castillo a španielsky kráľ Filip VI.
Boric bol zvolený do Kongresu v roku 2014. V roku 2019 podporil masové demonštrácie, na ktorých obyvatelia protestovali proti nerovnosti v príjmoch a prístupe k zdravotnej starostlivosti či vzdelaniu. Protesty si vyžiadali desiatky mŕtvych.
Boric zložil prezidentský sľub v sídle Kongresu v meste Valparaíso. Na pozícii prezidenta vystriedal konzervatívca Sebastiána Pieru.
Vo prejave zdôraznil, že "pochová" neoliberálny ekonomický model, podľa ktorého sa krajina riadila od čias diktátora Augusta Pinocheta. Sľúbil tiež, že zmení Čile na zelenší a rovnostárskejší "sociálny štát" podľa európskeho vzoru.
Okrem toho sa so svojím kabinetom – zloženým prevažne zo žien a mladých ľudí, pričom jeho priemerný vek je 42 rokov – musí popasovať s ekonomikou poznačenou pandémiou koronavírusu.
Na Boricovej inaugurácii sa zúčastnilo vyše 20 medzinárodných hostí, medzi inými aj prezident Argentíny Alberto Fernández, prezident Peru Pedro Castillo a španielsky kráľ Filip VI.
Boric bol zvolený do Kongresu v roku 2014. V roku 2019 podporil masové demonštrácie, na ktorých obyvatelia protestovali proti nerovnosti v príjmoch a prístupe k zdravotnej starostlivosti či vzdelaniu. Protesty si vyžiadali desiatky mŕtvych.