Sydney 27. marca (TASR) - Najväčší znečisťovatelia životného prostredia v Austrálii budú musieť každoročne až do roku 2030 znížiť emisie uhlíka o takmer päť percent. Vyplýva to z prelomovej dohody o klíme, ktorej uzavretie v pondelok oznámila austrálska vláda.

Ako pripomenula agentúra AFP, ak sa na poslednú chvíľu nevyskytnú žiadne prekážky, dohoda pravdepodobne prejde hlasovaním v hornej komore parlamentu už tento týždeň a účinnosť nadobudne 1. júla.

Austrálska vláda dosiahla dohodu o legislatíve týkajúcej sa tzv. ochranného mechanizmu po týždňoch náročného vyjednávania s ľavicovou stranou Zelených.

Zelení boli predtým k dohode skeptickí ich podpora je potrebná na to, aby zákon prešiel Senátom napriek odporu konzervatívcov. Napokon súhlasili s podporou plánu na znižovanie emisií oxidu uhličitého po tom, ako presvedčili vládu, aby zaviedla tvrdý limit na emisie.

Austrálska rada pre klímu odhaduje, že 215 najväčších znečisťovateľov životného prostredia je zodpovedných za takmer 30 percent celkových emisií v krajine.

Prijatie dohody bude v praxi znamenať, že spoločnosti budú musieť každoročne postupne znižovať množstvo emisií a nebudú si môcť jednoducho "kúpiť" úľavy.

Zatiaľ čo niektorí ochrancovia prírody tvrdili, že avizované zníženie emisií je príliš nízke, austrálsky ťažobný priemysel varoval, že súvisiaca finančná záťaž by mohla viesť k masívnemu prepúšťaniu.

Austrália, ktorá je jedným z najväčších svetových vývozcov uhlia, zažila viac ako desaťročie politických sporov - na miestnej úrovni známych ako "klimatické vojny" -, ktoré ochromili pokusy o zníženie emisií, čím si Austrália vyslúžila povesť krajiny zaostávajúcej v oblasti boja proti zmene klímy.

O nutnosti konať v tejto oblasti a brať klimatickú krízu vážne presvedčila vedenie Austrálie až séria veľkých prírodných katastrof: silné búrky v roku 2022 spôsobili katastrofálne záplavy na východnom pobreží Austrálie, pri ktorých zahynulo viac ako 20 ľudí; požiare v buši počas liet v rokoch 2019-20 zničili viac ako osem miliónov hektárov pôvodnej vegetácie a horúčavy v rokoch 2016, 2017 a 2020 viedli k bieleniu koralov na Veľkej koralovej bariére.

Stredoľavicová labouristická vláda premiéra Anthonyho Albaneseho sa vlani dostala k moci aj vďaka prísľubu, že zmení "profosílny" postoj predchádzajúcej konzervatívnej vlády, dodala AFP.