Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 24. december 2024Meniny má Adam a Eva
< sekcia Zahraničie

Vedci: Najväčšia búrka v našej slnečnej sústave sa mierne zrýchľuje

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Dôvod zrýchľovania tejto búrky, ktorá má väčší priemer než planéta Zem, vedci však zatiaľ nepoznajú.

Washington 29. septembra (TASR) - Prúdenie vetra na okrajoch Veľkej červenej škvrny na Jupiteri sa stále zrýchľuje. Vedci na to prišli po analýze viac ako desaťročie zberaných údajov z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, ktorý tento najväčší hurikán v našej slnečnej sústave sleduje od roku 2009.

O analýze zverejnenej vedeckým časopisom Geophysical Research Letters informoval webový portál hubblesite.org.

Priemerná rýchlosť, ktorou prúdia plyny na vonkajších okrajoch tejto tlakovej výše (anticyklóny) sa v období rokov 2009–2020 zvýšila o osem percent. Vetry na okraji prekračujú miestami rýchlosť 640 kilometrov za hodinu, zatiaľ čo v strede búrky sú omnoho pomalšie.

"Keď som prvý raz videl výsledky, spýtal som sa 'Dáva to zmysel'? Nikto nič takéto ešte nevidel," povedal hlavný výskumník tejto analýzy Michael Wong z Kalifornskej univerzity v Berkeley.

"Ale je to niečo, čo dokáže len Hubble. Hubblova dlhovekosť a pravidelné pozorovania umožnili tento objav," dodal s tým, že celková priemerná rýchlosť vetrov v celej búrke sa za posledné desaťročia mierne zvýšila.

Tento vesmírny ďalekohľad je totiž jediným na svete, ktorý dokáže zhotoviť dostatočne detailné zábery tohto prírodného javu, vysvetlila spoluautorka výskumu Amy Simonová z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA),

Dôvod zrýchľovania tejto búrky, ktorá má väčší priemer než planéta Zem, vedci však zatiaľ nepoznajú.

"Je to ťažké diagnostikovať, pretože Hubble spodnú časť búrky veľmi dobre nevidí. Čokoľvek pod vrcholmi mrakov je v našich údajoch neviditeľné," vysvetlil Wong. "Je to však zaujímavý údaj, ktorý nám môže pomôcť pochopiť, čo Veľkú červenú škvrnu poháňa a ako si udržuje energiu," dodal.

Veľká červená škvrna, ktorú astronómovia skúmajú od roku 1870, je vlastne vydutím hmoty z vnútra plynného obra Jupitera. Odvtedy sa škvrna postupne zmenšuje a jej pôvodne oválny tvar sa mení na okrúhlejší. V súčasnosti má v priemere vyše 16.000 kilometrov.