Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Druhou najsilnejšou skupinou v EP je S&D, so 136 poslancami, do svojho 11-členného vedenia na čele so Španielkou Iratxe Garcíovou Pérezovou.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 16. júla (TASR) - Pred ustanovujúcou schôdzou v poradí 10. Európskeho parlamentu (EP), ktorý bude fungovať v období 2024 - 2029, bola potvrdená existencia ôsmych politických skupín. Tie budú tvoriť politiku europarlamentu a vytvárať spojenectvá pre prijímanie budúcej európskej legislatívy. Okrem skupiny socialistov a demokratov (S&D) majú všetky ostatné frakcie vo svojom vedení aj zástupcov krajín strednej a východnej Európy, pričom spolu ich je 25, informuje spravodajca TASR.
Najväčšou a najvplyvnejšou skupinou v EP je Európska ľudová strana (EPP), ktorá má 188 kresiel v 720-člennom parlamente. Vo vedení EPP je 11 poslancov, na čele s Manfredom Weberom. K desiatim podpredsedom skupiny patrí aj poľský poslanec Andrzej Halicki, rumunský poslanec Sigfried Murešan, Romana Tomcová zo Slovinska a Željana Zovková z Chorvátska.
Druhou najsilnejšou skupinou v EP je S&D, so 136 poslancami, do svojho 11-členného vedenia na čele so Španielkou Iratxe Garcíovou Pérezovou zvolila zástupcov 11 krajín, avšak nikoho z krajín strednej a východnej Európy. V predošlom vedení S&D bol napríklad rumunský poslanec Victor Negrescu.
Treťou najsilnejšou frakciou s 84 mandátmi sa stali Patrioti pre Európu. Vo vedení novej politickej množiny rôznych populistických a euroskeptických strán sú aj dvaja stredourópania. Šéfom frakcie je Jordan Bardella z Francúzska a k viceprezidetom patrí aj Kinga Gálová z Maďarska a Klára Dostálová z Česka.
Európski konzervatívci a reformisti (ECR) majú 78 kresiel a patrí im štvrtá priečka dôležitosti. Vo svojom užšom deväťčlennom vedení, na čele s Talianom Nicolom Proccacinim a Poliakom Joachimom Brudziňskim, je aj Alexander Vondra z Česka, vo funkcii podpredsedu a Poliak Kosma Zlotowski ako jeden z dvoch pokladníkov. V širšom 18-člennom vedúcom výbore je aj Stjepo Bartulica z Chorvátska, Adam Bielan z Poľska, Cristian Terheš a Claudiu-Richard Tarziu z Rumunska, Waldemat Tomaszewski z Litvy, Veronika Vrecionová z Česka, Robert Zile z Lotyška, Ivajlo Valčev z Bulharska a Jaak Madison z Estónska.
Liberáli z Obnovme Európu (RE) sa so 77 poslancami ocitli na piatej priečke v EP. Vo svojom deväťčlennom vedení, pod taktovkou Francúzky Valérie Hayerovej, má aj troch zástupcov "nových členských krajín" - Irenu Jovevu zo Slovinska, Ivarsa Ijabsa z Lotyšska a tretím je Dan Barna z Rumunska.
Šiestou skupinou v poradí sú Zelení. Na čele deväťčlenného výboru sú spolupredsedovia Bas Eickhout z Holandska a Terry Reintkeová z Nemecka a jedným z viceprezidetov je aj doterajší litovský eurokomisár Virginijus Sinkevičius.
Skupina Ľavica má 46 členov a v šesťčlennom vedení so spolupredsedami Manon Aubryovou z Francúzska a Martinom Schirdewanom z Nemecka nie je nikto z krajín strednej a východnej Európy. V širšom 12-člennom výbore je aj Anastasia Cojocaru z Rumunska.
Najnovšou a najmenšou frakciou s 25 členmi je Európa suverénnych národov (ESN), ktoré má zatiaľ päťčlenné vedenie. Spolupredsedami sú René Aust z Nemecka a Stanisław Tyszka z Poľska, dvaja z troch podpredsedov sú Milan Uhrík (Republika) zo Slovenska a Stanislav Stojanov z Bulharska.
Najväčšou a najvplyvnejšou skupinou v EP je Európska ľudová strana (EPP), ktorá má 188 kresiel v 720-člennom parlamente. Vo vedení EPP je 11 poslancov, na čele s Manfredom Weberom. K desiatim podpredsedom skupiny patrí aj poľský poslanec Andrzej Halicki, rumunský poslanec Sigfried Murešan, Romana Tomcová zo Slovinska a Željana Zovková z Chorvátska.
Druhou najsilnejšou skupinou v EP je S&D, so 136 poslancami, do svojho 11-členného vedenia na čele so Španielkou Iratxe Garcíovou Pérezovou zvolila zástupcov 11 krajín, avšak nikoho z krajín strednej a východnej Európy. V predošlom vedení S&D bol napríklad rumunský poslanec Victor Negrescu.
Treťou najsilnejšou frakciou s 84 mandátmi sa stali Patrioti pre Európu. Vo vedení novej politickej množiny rôznych populistických a euroskeptických strán sú aj dvaja stredourópania. Šéfom frakcie je Jordan Bardella z Francúzska a k viceprezidetom patrí aj Kinga Gálová z Maďarska a Klára Dostálová z Česka.
Európski konzervatívci a reformisti (ECR) majú 78 kresiel a patrí im štvrtá priečka dôležitosti. Vo svojom užšom deväťčlennom vedení, na čele s Talianom Nicolom Proccacinim a Poliakom Joachimom Brudziňskim, je aj Alexander Vondra z Česka, vo funkcii podpredsedu a Poliak Kosma Zlotowski ako jeden z dvoch pokladníkov. V širšom 18-člennom vedúcom výbore je aj Stjepo Bartulica z Chorvátska, Adam Bielan z Poľska, Cristian Terheš a Claudiu-Richard Tarziu z Rumunska, Waldemat Tomaszewski z Litvy, Veronika Vrecionová z Česka, Robert Zile z Lotyška, Ivajlo Valčev z Bulharska a Jaak Madison z Estónska.
Liberáli z Obnovme Európu (RE) sa so 77 poslancami ocitli na piatej priečke v EP. Vo svojom deväťčlennom vedení, pod taktovkou Francúzky Valérie Hayerovej, má aj troch zástupcov "nových členských krajín" - Irenu Jovevu zo Slovinska, Ivarsa Ijabsa z Lotyšska a tretím je Dan Barna z Rumunska.
Šiestou skupinou v poradí sú Zelení. Na čele deväťčlenného výboru sú spolupredsedovia Bas Eickhout z Holandska a Terry Reintkeová z Nemecka a jedným z viceprezidetov je aj doterajší litovský eurokomisár Virginijus Sinkevičius.
Skupina Ľavica má 46 členov a v šesťčlennom vedení so spolupredsedami Manon Aubryovou z Francúzska a Martinom Schirdewanom z Nemecka nie je nikto z krajín strednej a východnej Európy. V širšom 12-člennom výbore je aj Anastasia Cojocaru z Rumunska.
Najnovšou a najmenšou frakciou s 25 členmi je Európa suverénnych národov (ESN), ktoré má zatiaľ päťčlenné vedenie. Spolupredsedami sú René Aust z Nemecka a Stanisław Tyszka z Poľska, dvaja z troch podpredsedov sú Milan Uhrík (Republika) zo Slovenska a Stanislav Stojanov z Bulharska.
