Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko má v OSN aj hovorcu. Je ním Stanislav Šaling, ktorý pracuje v organizácii od roku 2005.
Autor TASR
,aktualizované New York 11. decembra (TASR) – Miroslav Jenča je námestníkom generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa pre politické otázky a mierové operácie. Má na starosti Severnú a Južnú Ameriku, Európu a strednú Áziu. V súčasnosti je najvyššie postaveným Slovákom pracujúcim pre OSN. Celkovo možno Slovákov pracujúcich pre túto organizáciu počítať na desiatky.
"Pracujem v New Yorku od mája 2015. Predtým som sedem rokov pracoval ako osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka pre preventívnu diplomaciu v strednej Ázii," uviedol pre novinárov v priestoroch OSN Jenča.
"Je to veľmi zaujímavá práca, dynamická. Nedávno som bol na ministerskom stretnutí OBSE v Bratislave, kde som reprezentoval generálneho tajomníka. Keďže mám na starosti Európu, spoluprácu s OBSE a inými regionálnymi organizáciami, bolo to veľmi, povedal by som, vhodné podujatie aj na tie veci, ktoré riešime," spresnil.
"Pokiaľ ide o Slovákov v OSN, povedal by som, že na to, aká malá krajina sme, máme veľmi dobré meno. Miroslav Lajčák tu bol predsedom Valného zhromaždenia, Ján Kubiš pracuje ako osobitný koordinátor pre Libanon, Oľga Algayerová ako šéfka Európskej ekonomickej komisie, to je komisia OSN," vymenoval Slovákov Jenča. Myslí si však, že v štruktúrach OSN pracuje aj veľa mladých ľudí, ktorí odvádzajú dobrú prácu a robia krajine dobré meno.
Nikola Kováčiková pracuje na právnom oddelení OSN. Zaoberá sa trestnými činmi zamestnancov organizácie. "Keďže OSN nie je ani policajt, ani prokurátor, tak my musíme žiadať členské štáty, aby pokračovali v trestnom stíhaní, alebo vyšetrovaní doma. Nepovedala by som, že je to až tak pozitívna práca, keďže sa niekedy stretávam naozaj s ťažkými vyšetrovacími správami, ktoré prichádzajú práve z misií OSN," uviedla pre novinárov.
Ako ďalej konkretizovala, sú to prípady sexuálneho zneužívania, rôzne podvody, ľudia, ktorí nemajú iné východisko a tak sa snažia sfalšovať svoje diplomy či životopis, lebo vidia práve v práci pre OSN nejaké východisko. Nikola Kováčiková vždy snívala o tom, že bude pracovať pre medzinárodnú organizáciu. "Keďže sme sa s manželom presťahovali do New Yorku, tak som si hľadala prácu v OSN. Som šťastná, že sa to podarilo, lebo naozaj nielen v New Yorku je veľká konkurencia, ale tým, že v OSN je 193 štátov, tak mám naozaj kolegov z celého sveta, všetky národnosti a náboženstvá," dodala.
Slovensko má v OSN aj hovorcu. Je ním Stanislav Šaling, ktorý pracuje v organizácii od roku 2005. "Začal som pre OSN pracovať na Slovensku, potom som v roku 2006 prešiel do New Yorku. Pracoval som v rozličných krajinách, momentálne pracujem ako hovorca OSN a poradca pre mediálnu komunikáciu pre naše operácie v Ázii a Pacifiku," povedal.
Čo sa týka kolegov zo Slovenska, vyzdvihuje ich kvality. "Máme v OSN veľmi dobrých slovenských pracovníkov. Slováci sa dokážu presadiť tým, že sme pracovití a že sme mali dobré školstvo. Tak isto sa ako malá krajina učíme jazyky. Možno máme väčšiu motiváciu sa zdokonaľovať v cudzích jazykoch. Myslím si, že je to tá pracovitosť a otvorenosť v spolupráci s kolegami z ostatných krajín, ktorá z nás robí relatívne úspešných pracovníkov OSN, ak to tak môžem povedať," konštatoval Šaling, ktorý si myslí, že v OSN možno hovoriť o desiatkach Slovákov, ktorí pracujú pre túto organizáciu. "Veľa Slovákov prišlo do OSN cez regionálne centrum rozvojového programu OSN, ktoré bolo v Bratislave od 90-tych rokov," uzavrel.
(osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová)
"Pracujem v New Yorku od mája 2015. Predtým som sedem rokov pracoval ako osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka pre preventívnu diplomaciu v strednej Ázii," uviedol pre novinárov v priestoroch OSN Jenča.
"Je to veľmi zaujímavá práca, dynamická. Nedávno som bol na ministerskom stretnutí OBSE v Bratislave, kde som reprezentoval generálneho tajomníka. Keďže mám na starosti Európu, spoluprácu s OBSE a inými regionálnymi organizáciami, bolo to veľmi, povedal by som, vhodné podujatie aj na tie veci, ktoré riešime," spresnil.
"Pokiaľ ide o Slovákov v OSN, povedal by som, že na to, aká malá krajina sme, máme veľmi dobré meno. Miroslav Lajčák tu bol predsedom Valného zhromaždenia, Ján Kubiš pracuje ako osobitný koordinátor pre Libanon, Oľga Algayerová ako šéfka Európskej ekonomickej komisie, to je komisia OSN," vymenoval Slovákov Jenča. Myslí si však, že v štruktúrach OSN pracuje aj veľa mladých ľudí, ktorí odvádzajú dobrú prácu a robia krajine dobré meno.
Nikola Kováčiková pracuje na právnom oddelení OSN. Zaoberá sa trestnými činmi zamestnancov organizácie. "Keďže OSN nie je ani policajt, ani prokurátor, tak my musíme žiadať členské štáty, aby pokračovali v trestnom stíhaní, alebo vyšetrovaní doma. Nepovedala by som, že je to až tak pozitívna práca, keďže sa niekedy stretávam naozaj s ťažkými vyšetrovacími správami, ktoré prichádzajú práve z misií OSN," uviedla pre novinárov.
Ako ďalej konkretizovala, sú to prípady sexuálneho zneužívania, rôzne podvody, ľudia, ktorí nemajú iné východisko a tak sa snažia sfalšovať svoje diplomy či životopis, lebo vidia práve v práci pre OSN nejaké východisko. Nikola Kováčiková vždy snívala o tom, že bude pracovať pre medzinárodnú organizáciu. "Keďže sme sa s manželom presťahovali do New Yorku, tak som si hľadala prácu v OSN. Som šťastná, že sa to podarilo, lebo naozaj nielen v New Yorku je veľká konkurencia, ale tým, že v OSN je 193 štátov, tak mám naozaj kolegov z celého sveta, všetky národnosti a náboženstvá," dodala.
Slovensko má v OSN aj hovorcu. Je ním Stanislav Šaling, ktorý pracuje v organizácii od roku 2005. "Začal som pre OSN pracovať na Slovensku, potom som v roku 2006 prešiel do New Yorku. Pracoval som v rozličných krajinách, momentálne pracujem ako hovorca OSN a poradca pre mediálnu komunikáciu pre naše operácie v Ázii a Pacifiku," povedal.
Čo sa týka kolegov zo Slovenska, vyzdvihuje ich kvality. "Máme v OSN veľmi dobrých slovenských pracovníkov. Slováci sa dokážu presadiť tým, že sme pracovití a že sme mali dobré školstvo. Tak isto sa ako malá krajina učíme jazyky. Možno máme väčšiu motiváciu sa zdokonaľovať v cudzích jazykoch. Myslím si, že je to tá pracovitosť a otvorenosť v spolupráci s kolegami z ostatných krajín, ktorá z nás robí relatívne úspešných pracovníkov OSN, ak to tak môžem povedať," konštatoval Šaling, ktorý si myslí, že v OSN možno hovoriť o desiatkach Slovákov, ktorí pracujú pre túto organizáciu. "Veľa Slovákov prišlo do OSN cez regionálne centrum rozvojového programu OSN, ktoré bolo v Bratislave od 90-tych rokov," uzavrel.
(osobitná spravodajkyňa TASR Monika Himpánová)
