Madrid 9. októbra (TASR) - Nevyužité náleziská vzácnych zemín v Španielsku vyvolávajú napätie medzi ťažobnými spoločnosťami a ochrancami životného prostredia a poľnohospodármi, ktorí sa obávajú negatívnych dôsledkov ich ťažby. Tieto nerastné suroviny sú ale zároveň dôležité pre vyspelé technológie a nízkouhlíkové hospodárstvo.

Skupina 17 nerastov sa - napriek svojmu názvu - nachádza po celom svete, ale existuje v takých nízkych koncentráciách, že ťažba aj malých množstiev si vyžaduje spracovanie obrovskej haldy zeminy.

Tieto nerasty sú však kľúčovými zložkami množstva špičkových produktov, od veterných turbín, cez elektrické vozidlá po smartfóny, zdravotnícke prístroje či systémy navádzania rakiet.

Vzhľadom na to, že Čína má dominantné postavenie v oblasti ich dodávok a dopyt prudko stúpa pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo, politický tlak na uprednostňovanie strategických záujmov pred životným prostredím sa zvyšuje.

"Španielsko má po Fínsku najviac vzácnych zemín v Európe. Je tu skutočný potenciál," povedal Vicente Gutiérrez Peinador, prezident Národnej konfederácie ťažobných a hutníckych spoločností (Confedem).

Európska únia (EÚ) pritom dováža až 98 % vzácnych zemín pre svoju spotrebu z Číny. To viedlo Brusel k tomu, aby vyzval členské štáty na rozvoj vlastných ťažobných kapacít.

Podľa španielskeho geologického a banského inštitútu sa ich zásoby Španielska odhadujú na 70.000 ton. „Na globálnej úrovni to nie je veľa, ale v európskom meradle je to dôležité,“ povedal Roberto Martínez, vedúci ťažby nerastných surovín v inštitúte. A stačí to na to, aby vzbudili záujem investorov, pretože dopyt po nerastných surovinách stále rastie. „Je to príležitosť pre Španielsko, ale aj pre Európu,“ vyhlásil Peinador.

„Za zaujímavé sú považované predovšetkým dve lokality: jednou je Monte Galineiro v Galícii a druhá je v provincii Ciudad Real v regióne Castilla y Leon," povedal Martínez.

Predmetom žiadosti o ťažbu bolo zatiaľ len územie s rozlohou 240 hektárov v Matamulas v Ciudad Real. Táto lokalita je bohatá na monazit, rudu obsahujúcu minerály vzácnych zemín vrátane tória, lantánu a céru.

Projekt však bol zablokovaný. Región odmietol vydať povolenie na ťažbu, o ktoré v roku 2019 požiadala madridská spoločnosť Quantum Minería pre obavy z negatívneho vplyvu na životné prostredie.

„Toto ložisko sa nachádza v oblasti s obrovskou environmentálnou hodnotou, medzi dvoma chránenými územiami," uviedla Elena Solisová, koordinátorka pre otázky ťažby mimovládnej organizácie Ekológovia v akcii.

Ťažba by si totiž podľa Solisovej vyžiadala „presun astronomického množstva zeminy, čo by ohrozilo celú oblasť“. Poukázala tiež na spotrebu „obrovského množstva vody a riziko znečistenia toxickým alebo dokonca rádioaktívnym prachom".

Quantum Minería tieto argumenty zamietla a podala zákonné odvolanie. Tvrdí, že ťažba by prebiehala na povrchu pomocou techniky, ktorá obmedzuje riziko toxického prachu - zemina by sa previezla nákladným autom do továrne, preosiala sa a po vyťažení minerálov by sa vrátila na pôvodné miesto.

Tieto argumenty zase odmietajú ekológovia, podľa ktorých by to zanechalo trvalé stopy v krajine.

Priemyselníci aj ekológovia sa zhodujú len na jednom - rozhodnutie je v rukách súdu. Verdikt sa očakáva o niekoľko mesiacov. Martínez poukázal na paradox spojený s ťažbou vzácnych zemín. „Na papieri chce každý znížiť vonkajšiu závislosť, ale akonáhle hovoríme o konkrétnych projektoch, je to iná vec,“ uviedol.