Bratislava/Windhoek 21. marca (TASR) - Pred 35 rokmi sa africký kontinent kompletne zbavil pečate cudzích nadvlád, keď ako jeho posledný štát nezávislosť vyhlásila Namíbia. Stalo sa tak 21. marca 1990.

Namíbia mala pestrú históriu. Ako však uvádza Britannica, jej dávnejšia história nie je zdokumentovaná až tak dobre, lebo izolovaná geografická poloha obmedzovala kontakt s vonkajším svetom až do 19. storočia. Zdroje od prieskumníkov, misionárov, obchodníkov, dobyvateľov a osadníkov sa nevyznačujú presnosťou a sú často zaujaté. Profesionálna historiografia sa v tejto krajine rozvinula až po roku 1960 a politické udalosti odvtedy ovplyvnili väčšinu písanej histórie.

Najstaršími obyvateľmi Namíbie boli Sanovia, kočovné kmene so životným štýlom založeným na love a zberačstve. Ich klany boli malé a len zriedka sa spájali, ich vojenská technológia bola taká slabá, že ešte pred príchodom Európanov ich iné etniká vytlačili na okraje púští. Postupne rôzne časti územia dobývali zväčša pastierske kmene. Podľa dostupných zdrojov afrikánski prieskumníci a obchodníci prenikli do Namíbie okolo roku 1790 a spolu s nemeckými misionármi, britskými obchodníkmi a nórskymi veľrybármi vytvorili prvé obchodné cesty.

V 80. rokoch 19. storočia sa začala prvá nemecká anexia južnej Namíbie. V roku 1884 Berlín vyhlásil protektorát, v roku 1894 Nemci zlomili odboj hotentotských kmeňov a začali s intenzívnym osídľovaním. Vojaci a statkári zaberali domorodým kmeňom pastviny a zabavovali dobytok. V roku 1904 bolo tvrdo potlačené povstanie miestnych kmeňov a neskôr tu Nemci založili aj administratívnu kolóniu.

Počas Prvej svetovej vojny v roku 1915 obsadili Namíbiu juhoafrické vojská. Liga národov v roku 1920 udelila Juhoafrickej únii mandát nad krajinou, ale bez plánu na jej nezávislosť. Koloniálna ekonomika rástla na ťažbe kovov, diamantov a na chove dobytka, pôvodní obyvatelia zostávali v chudobe a pod útlakom Južnej Afriky. Od roku 1947 začali Namíbijčania podávať petície OSN proti juhoafrickej nadvláde. V 60-tych rokoch vypukli ozbrojené nepokoje.

Od polovice 70-tych rokov namíbijská ekonomika stagnovala, trápilo ju sucho, pokles výnosov z rybolovu, pomalý rast a zlé riadenie. Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu požadujúcu nezávislosť Namíbie, Juhoafrická republika opakovane predlžovala rokovania a využívala obavy USA zo šírenia komunizmu a vplyvu Kuby. Ekonomický prínos Namíbie sa menil na bremeno. Zlom nastal v roku 1988, keď sa podarilo dohodnúť prechodné obdobie pod dohľadom OSN k voľbám, novej ústave a nezávislosti.

Nezaobišlo sa to bez nepokojov a tragédií, ale misia OSN sa postupne ujala kontroly nad volebným procesom. Po voľbách sa prezidentom stal Sam Nujoma a v marci 1990 na národnom štadióne vztýčili namíbijskú vlajku. Krajina vstúpila do OSN a Africkej únie. Nujoma vládol 15 rokov a v roku 2004 ho na dve volebné obdobia vystriedal Hifikepunye Pohamba. V roku 2015 sa prezidentom stal Hage Geingob, znovu ho zvolili v roku 2019. Po jeho smrti ho vo februári 2024 nahradil viceprezident Nangolo Mbumba. V deň vyhlásenia nezávislosti (v piatok 21. marca) ho vystrieda na základe volieb v decembri 2024 Netumbo Nandi-Ndaitwah. Všetci prezidenti samostatnej Namíbie sú z politickej strany SWAPO (Ľudová organizácia Juhozápadnej Afriky).

Namíbia má s rozlohou 824.292 štvorcových kilometrov oficiálne tri milióny 74-tisíc obyvateľov. Aj v dvojcifernej konkurencii púštnych gigantov severnej pologule patrí k prvej trojke štátov s najnižšou priemernou hustotu osídlenia (cca 3,5 obyvateľa na štvorcový kilometer). Väčšinu územia pokrýva najmä Namíbijská púšť a púšť Kalahari. Savany a pastviny tvoria asi 45 percent územia, západ územia je hornatý (aj nad 2000 m.n.m).

Štát na pobreží Atlantiku susedí na severe s Angolou, na severovýchode so Zambiou, na východe s Botswanou, na juhu s Juhoafrickou republikou. Hlavné mesto Windhoek má takmer pol milióna obyvateľov. Asi polovicu obyvateľov Namíbie tvoria príslušníci kmeňa Ovambo (cca 50 percent), Kavangovia (deväť percent), Hererovia, Damarovia a Namovia (cca po sedem percent) a Sanov zostali necelé tri percentá. Približne šesť percent populácie tvoria miešanci černošského a belošského pôvodu. Zhruba sedem percent sú potomkovia Európanov, najmä Portugalcov, Holanďanov, Nemcov, Britov a Francúzov.