Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Foto: TASR/AP Photo
Ich cieľom je dostať sa do EÚ, čiže najmä do Chorvátska, Maďarska a potom ďalej. Za tranzit Srbskom však musia zaplatiť ďalších 1500 - 3000 eur.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava/Belehrad 4. augusta (TASR)- Národnostné zloženie migrantov, ktorí v súčasnosti stále mieria do Európy, sa mení. Sýrčanov prichádza málo, naopak, pribúda ľudí z Bangladéša či Pakistanu. V rozhovore pre TASR to povedal projektový manažér srbskej neziskovej organizácie Info Park Stevan Tatalović.
„V Srbsku pribúdajú ľudia z Bangladéša. U nich vidíme, že sa vyhýbajú stredomorskej trase a preferujú skôr balkánsku cestu. Sýrčanov k nám v súčasnosti prichádza málo. V minulosti dominovali v počte prichádzajúcich a teraz ich nájdete skôr v táboroch, kde čakajú, čo bude ďalej. Aktuálne u nás dominujú ľudia z Pakistanu a v drvivej väčšine sú to jednotlivci muži,“ konštatoval Tatalović. Hlavné mesto Srbska, Belehrad, je jedným z uzlov migračných ciest ľudí z Blízkeho a Stredného východu do Európy. Od roku 2015 ním prešlo takmer milión utečencov, ktorí boli odkázaní sami na seba a pomoc neziskových organizácií. Info Park je jednou z nich. Utečencom ponúka poradenstvo i možnosť vzdelávacích kurzov.
Podľa Tatalovića aj samotní utečenci sú zdrojom zaujímavých informácií. „Z rozhovorov s nimi vyplýva, že sú to typickí ekonomickí utečenci, ktorí počuli od iných ľudí, že v Európe je dobrý život. Často im to nahovárajú ľudia, ktorí v Európe nikdy neboli. Napríklad Pakistanci chcú v Európe žiť v lepších podmienkach ako doma. Na cestu do Európy využívajú služby prevádzačov. Platia im nehorázne peniaze, približne 3 - 8000 eur len na cestu z Pakistanu do Srbsku. Tým sa to nekončí, pretože utečenci chcú ísť ďalej,“ zdôraznil Tatalović.
Ich cieľom je dostať sa do EÚ, čiže najmä do Chorvátska, Maďarska a potom ďalej. Za tranzit Srbskom však musia zaplatiť ďalších 1500 - 3000 eur. „Je to aj dôvod nárastu kriminality v Srbsku, lebo ľudia, ktorí sú rozhodnutí odísť a nemajú peniaze, robia všetko pre to, aby ich získali. Aj za cenu zločinu. Tých, čo zaplatia najvyššiu sumu, zaradia do takzvanej garantovanej skupiny. Tá prejde cez hranice vždy, aj za cenu úplatkov. Iné skupiny to šťastie mať nemusia. Reklamácie sa neuznávajú a utečenci o to, čo zaplatili, samozrejme prídu,“ uviedol Tatalović s tým, že v poslednom čase sa čoraz viac utečencov túži vrátiť do Grécka, odkiaľ prišli do Srbska.
„Ľahšie tam zoženú sezónnu prácu a sú tam spokojnejší s podmienkami bývania. V Grécku môžu bývať v súkromí, čo v Srbsku nesmú. Preto klesá počet utečencov u nás. Srbsko vždy vnímali ako tranzitnú krajinu a sú frustrovaní, ak v nej zostávajú dlhšie,“ dodal Tatalović.
Rozhovor s projektovým manažérom srbskej neziskovej organizácie Info Park Stevanom Tatalovićom prinesie TASR v nedeľu 6. augusta o 14.00 hod v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky.
„V Srbsku pribúdajú ľudia z Bangladéša. U nich vidíme, že sa vyhýbajú stredomorskej trase a preferujú skôr balkánsku cestu. Sýrčanov k nám v súčasnosti prichádza málo. V minulosti dominovali v počte prichádzajúcich a teraz ich nájdete skôr v táboroch, kde čakajú, čo bude ďalej. Aktuálne u nás dominujú ľudia z Pakistanu a v drvivej väčšine sú to jednotlivci muži,“ konštatoval Tatalović. Hlavné mesto Srbska, Belehrad, je jedným z uzlov migračných ciest ľudí z Blízkeho a Stredného východu do Európy. Od roku 2015 ním prešlo takmer milión utečencov, ktorí boli odkázaní sami na seba a pomoc neziskových organizácií. Info Park je jednou z nich. Utečencom ponúka poradenstvo i možnosť vzdelávacích kurzov.
Podľa Tatalovića aj samotní utečenci sú zdrojom zaujímavých informácií. „Z rozhovorov s nimi vyplýva, že sú to typickí ekonomickí utečenci, ktorí počuli od iných ľudí, že v Európe je dobrý život. Často im to nahovárajú ľudia, ktorí v Európe nikdy neboli. Napríklad Pakistanci chcú v Európe žiť v lepších podmienkach ako doma. Na cestu do Európy využívajú služby prevádzačov. Platia im nehorázne peniaze, približne 3 - 8000 eur len na cestu z Pakistanu do Srbsku. Tým sa to nekončí, pretože utečenci chcú ísť ďalej,“ zdôraznil Tatalović.
Ich cieľom je dostať sa do EÚ, čiže najmä do Chorvátska, Maďarska a potom ďalej. Za tranzit Srbskom však musia zaplatiť ďalších 1500 - 3000 eur. „Je to aj dôvod nárastu kriminality v Srbsku, lebo ľudia, ktorí sú rozhodnutí odísť a nemajú peniaze, robia všetko pre to, aby ich získali. Aj za cenu zločinu. Tých, čo zaplatia najvyššiu sumu, zaradia do takzvanej garantovanej skupiny. Tá prejde cez hranice vždy, aj za cenu úplatkov. Iné skupiny to šťastie mať nemusia. Reklamácie sa neuznávajú a utečenci o to, čo zaplatili, samozrejme prídu,“ uviedol Tatalović s tým, že v poslednom čase sa čoraz viac utečencov túži vrátiť do Grécka, odkiaľ prišli do Srbska.
„Ľahšie tam zoženú sezónnu prácu a sú tam spokojnejší s podmienkami bývania. V Grécku môžu bývať v súkromí, čo v Srbsku nesmú. Preto klesá počet utečencov u nás. Srbsko vždy vnímali ako tranzitnú krajinu a sú frustrovaní, ak v nej zostávajú dlhšie,“ dodal Tatalović.
Rozhovor s projektovým manažérom srbskej neziskovej organizácie Info Park Stevanom Tatalovićom prinesie TASR v nedeľu 6. augusta o 14.00 hod v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky.
