Pelosiová je najvyššou predstaviteľkou USA, ktorá pricestovala do Arménska od vyhlásenia jeho nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Autor TASR
Jerevan 18. septembra (TASR) - Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová v nedeľu odsúdila útoky Azerbajdžanu na Arménsko, pričom ich označila za "protiprávne". Pohraničné boje, ktoré medzi týmito krajinami vypukli v utorok, si už vyžiadali 215 obetí. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.
Pelosiová, ktorá v sobotu pricestovala na návštevu Arménska, označila za iniciátora konfliktu Azerbajdžan. Dodala, že boje "ohrozujú šance na potrebnú mierovú dohodu". Útoky zároveň označila za "napadnutie arménskej zvrchovanosti".
Baku v reakcii na Pelosiovej vyjadrenia uviedlo, že predsedníčka Snemovne reprezentantov ohrozuje mier na Kaukaze a jej výroky zároveň označilo za "arménsku propagandu".
Pelosiová je najvyššou predstaviteľkou USA, ktorá pricestovala do Arménska od vyhlásenia jeho nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Jej trojdňová návšteva "zohrá významnú úlohu pri zaistení našej bezpečnosti", povedal novinárom pred jej príchodom predseda arménskeho parlamentu Alen Simonjan.
Boje, ktoré vypukli v noci na utorok a ukončili sa vo štvrtok, ohrozili mierové rokovania medzi Arménskom a Azerbajdžanom, krajinami, ktoré už desaťročia sužujú územné spory.
Najnovšie ťažké boje medzi medzi oboma postsovietskymi štátmi predstavovali najhoršiu vojenskú eskaláciu od druhej vojny o Náhorný Karabach z jesene 2020, počas ktorej zahynulo viac ako 6500 ľudí.
Pelosiová, ktorá v sobotu pricestovala na návštevu Arménska, označila za iniciátora konfliktu Azerbajdžan. Dodala, že boje "ohrozujú šance na potrebnú mierovú dohodu". Útoky zároveň označila za "napadnutie arménskej zvrchovanosti".
Baku v reakcii na Pelosiovej vyjadrenia uviedlo, že predsedníčka Snemovne reprezentantov ohrozuje mier na Kaukaze a jej výroky zároveň označilo za "arménsku propagandu".
Pelosiová je najvyššou predstaviteľkou USA, ktorá pricestovala do Arménska od vyhlásenia jeho nezávislosti od Sovietskeho zväzu v roku 1991. Jej trojdňová návšteva "zohrá významnú úlohu pri zaistení našej bezpečnosti", povedal novinárom pred jej príchodom predseda arménskeho parlamentu Alen Simonjan.
Boje, ktoré vypukli v noci na utorok a ukončili sa vo štvrtok, ohrozili mierové rokovania medzi Arménskom a Azerbajdžanom, krajinami, ktoré už desaťročia sužujú územné spory.
Najnovšie ťažké boje medzi medzi oboma postsovietskymi štátmi predstavovali najhoršiu vojenskú eskaláciu od druhej vojny o Náhorný Karabach z jesene 2020, počas ktorej zahynulo viac ako 6500 ľudí.