Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tie by mal utlmiť summit Donalda Trumpa a Kim Čong-una, ktorý sa uskutoční 12. júna v Singapure.
Autor TASR
Soul/Pchjongjang/Washington 11. júna (TASR) - Dlhoročné napäté vzťahy medzi Kórejskou ľudovodemokratickou republikou (KĽDR) a Spojenými štátmi americkými (USA), ktoré trvajú od vypuknutia kórejskej vojny (1950), sa zhoršili po nástupe Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta a po vyhláseniach severokórejského vodcu Kim Čong-una o jadrovom arzenáli svojej krajiny. Napäté vzťahy by mal utlmiť summit oboch lídrov, ktorý sa uskutoční 12. júna v Singapure.
Pred vznikom KĽDR (Severná Kórea) a Juhokórejskej republiky (Južná Kórea) bol Kórejský polostrov zjednotený pod hlavičkou Kórejského kráľovstva Čoson. To sa v roku 1905 po rusko-japonskej vojne stalo japonským protektorátom. Japonsko krajinu obsadilo v roku 1910 a okupácia trvala do konca druhej svetovej vojny.
Pred koncom druhej svetovej vojny, keď bolo jasné, že Japonsko kapituluje a bude musieť z polostrova odísť, sa o Kórejský polostrov začali zaujímať Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) a USA. Sovietsky zväz vypovedal 8. augusta 1945 vojnu Japonsku a po jeho kapitulácii 15. augusta začal obsadzovať severné územie Kórejského polostrova.
V tom čase sa americké vojská nachádzali stovky kilometrov od polostrova. Aj preto vtedajší hlavný veliteľ vojsk USA v Tichomorí generál Douglas MacArthur navrhol predstaviteľom ZSSR rozdelenie polostrova na dve sféry vplyvu pozdĺž 38. rovnobežky a už začiatkom septembra 1945 začali Američania obsadzovať južnú časť polostrova. Spojené štáty položili na juhu polostrova základy demokracie, zatiaľ čo Sovietsky zväz budoval na severe komunistický štát.
Juhokórejská republika vznikla 15. augusta 1948 a o necelý mesiac, 9. septembra toho istého roku, bola v Pchjongjangu vyhlásená Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) na čele s vodcom Kim Ir-senom.
Spory medzi oboma novovzniknutými štátmi prerástli do vojenského konfliktu po tom, čo Severná Kórea 25. júna 1950 zaútočila na Južnú Kóreu s cieľom násilne spojiť obe krajiny. Na stranu KĽDR sa postavil Sovietsky zväz a USA pomáhali Juhokórejskej republike.
Vojnu po troch rokoch zastavilo prímerie podpísané 27. júla 1953 v Pchanmundžome. Nikdy sa však nezmenilo na mierovú zmluvu, v dôsledku čoho sa oba kórejské štáty technicky ešte stále nachádzajú vo vojnovom stave. Vojna si vyžiadala dva milióny životov.
Kórejský polostrov odvtedy rozdeľuje štyri kilometre široká demilitarizovaná nárazníková zóna pozdĺž 38. rovnobežky severnej zemepisnej šírky v dĺžke 250 kilometrov. Hranicu strážia vojská na oboch stranách.
V roku 1992 v demilitarizovanej zóne zriadili styčné kancelárie. Vzájomné vzťahy medzi oboma štátmi sa však postupne ochladzovali a KĽDR svoju kanceláriu v roku 1996 zatvorila. K opätovnému otvoreniu styčných kancelárií došlo v auguste 2000.
Aj po podpísaní prímeria neutíchali konflikty či už medzi oboma Kóreami, alebo medzi KĽDR a USA. V januári 1968 sa severokórejské komando pokúsilo o atentát na vtedajšieho prezidenta Južnej Kórey Pak Čong-hiho. V rokoch 1968-69 Severná Kórea zadržala výzvedné plavidlo USA. Neskôr zostrelila americké prieskumné lietadlo. Ďalší pokus o atentát na Pak Čong-hiho sa uskutočnil 15. augusta 1974; zahynula pri ňom jeho manželka.
V roku 1983 severokórejskí agenti zaútočili na miesto návštevy juhokórejského prezidenta Čon Tu-hwana v Mjanmarsku. Zabili vyše 20 ľudí vrátane štyroch členov juhokórejskej vlády; prezidentovi sa podarilo uniknúť.
O štyri roky neskôr USA zaradili KĽDR na zoznam krajín podporujúcich terorizmus - po tom, ako severokórejskí agenti odpálili bomby v juhokórejskom civilnom lietadle, pričom zahynulo 115 ľudí.
V roku 2002 zaradil KĽDR spolu s Iránom vtedajší prezident USA George W. Bush na tzv. "os zla". Napätie medzi USA a Severnou Kóreou rástlo a rastie aj v súvislosti s jadrovým programom KĽDR. V októbri 2012 Severná Kórea vyhlásila, že má rakety, ktoré môžu zasiahnuť územie USA.
Zmiernenie napätých vzťahov medzi Južnou a Severnou Kóreou nastalo po summite medzi lídrami oboch krajín - severokórejským vodcom Kim Čong-unom a juhokórejským prezidentom Mun Če-inom. Tí sa stretli v tzv. Dome mieru na juhokórejskej strane dediny Pchanmundžom ležiacej v demilitarizovanej zóne. Summit sa uskutočnil 27. apríla 2018.
Pred vznikom KĽDR (Severná Kórea) a Juhokórejskej republiky (Južná Kórea) bol Kórejský polostrov zjednotený pod hlavičkou Kórejského kráľovstva Čoson. To sa v roku 1905 po rusko-japonskej vojne stalo japonským protektorátom. Japonsko krajinu obsadilo v roku 1910 a okupácia trvala do konca druhej svetovej vojny.
Pred koncom druhej svetovej vojny, keď bolo jasné, že Japonsko kapituluje a bude musieť z polostrova odísť, sa o Kórejský polostrov začali zaujímať Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) a USA. Sovietsky zväz vypovedal 8. augusta 1945 vojnu Japonsku a po jeho kapitulácii 15. augusta začal obsadzovať severné územie Kórejského polostrova.
V tom čase sa americké vojská nachádzali stovky kilometrov od polostrova. Aj preto vtedajší hlavný veliteľ vojsk USA v Tichomorí generál Douglas MacArthur navrhol predstaviteľom ZSSR rozdelenie polostrova na dve sféry vplyvu pozdĺž 38. rovnobežky a už začiatkom septembra 1945 začali Američania obsadzovať južnú časť polostrova. Spojené štáty položili na juhu polostrova základy demokracie, zatiaľ čo Sovietsky zväz budoval na severe komunistický štát.
Juhokórejská republika vznikla 15. augusta 1948 a o necelý mesiac, 9. septembra toho istého roku, bola v Pchjongjangu vyhlásená Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) na čele s vodcom Kim Ir-senom.
Spory medzi oboma novovzniknutými štátmi prerástli do vojenského konfliktu po tom, čo Severná Kórea 25. júna 1950 zaútočila na Južnú Kóreu s cieľom násilne spojiť obe krajiny. Na stranu KĽDR sa postavil Sovietsky zväz a USA pomáhali Juhokórejskej republike.
Vojnu po troch rokoch zastavilo prímerie podpísané 27. júla 1953 v Pchanmundžome. Nikdy sa však nezmenilo na mierovú zmluvu, v dôsledku čoho sa oba kórejské štáty technicky ešte stále nachádzajú vo vojnovom stave. Vojna si vyžiadala dva milióny životov.
Kórejský polostrov odvtedy rozdeľuje štyri kilometre široká demilitarizovaná nárazníková zóna pozdĺž 38. rovnobežky severnej zemepisnej šírky v dĺžke 250 kilometrov. Hranicu strážia vojská na oboch stranách.
V roku 1992 v demilitarizovanej zóne zriadili styčné kancelárie. Vzájomné vzťahy medzi oboma štátmi sa však postupne ochladzovali a KĽDR svoju kanceláriu v roku 1996 zatvorila. K opätovnému otvoreniu styčných kancelárií došlo v auguste 2000.
Aj po podpísaní prímeria neutíchali konflikty či už medzi oboma Kóreami, alebo medzi KĽDR a USA. V januári 1968 sa severokórejské komando pokúsilo o atentát na vtedajšieho prezidenta Južnej Kórey Pak Čong-hiho. V rokoch 1968-69 Severná Kórea zadržala výzvedné plavidlo USA. Neskôr zostrelila americké prieskumné lietadlo. Ďalší pokus o atentát na Pak Čong-hiho sa uskutočnil 15. augusta 1974; zahynula pri ňom jeho manželka.
V roku 1983 severokórejskí agenti zaútočili na miesto návštevy juhokórejského prezidenta Čon Tu-hwana v Mjanmarsku. Zabili vyše 20 ľudí vrátane štyroch členov juhokórejskej vlády; prezidentovi sa podarilo uniknúť.
O štyri roky neskôr USA zaradili KĽDR na zoznam krajín podporujúcich terorizmus - po tom, ako severokórejskí agenti odpálili bomby v juhokórejskom civilnom lietadle, pričom zahynulo 115 ľudí.
V roku 2002 zaradil KĽDR spolu s Iránom vtedajší prezident USA George W. Bush na tzv. "os zla". Napätie medzi USA a Severnou Kóreou rástlo a rastie aj v súvislosti s jadrovým programom KĽDR. V októbri 2012 Severná Kórea vyhlásila, že má rakety, ktoré môžu zasiahnuť územie USA.
Zmiernenie napätých vzťahov medzi Južnou a Severnou Kóreou nastalo po summite medzi lídrami oboch krajín - severokórejským vodcom Kim Čong-unom a juhokórejským prezidentom Mun Če-inom. Tí sa stretli v tzv. Dome mieru na juhokórejskej strane dediny Pchanmundžom ležiacej v demilitarizovanej zóne. Summit sa uskutočnil 27. apríla 2018.
