Najvyššia miera sexuálneho obťažovania na pracovisku bola zistená vo Švédsku (55,4 %), Fínsku (53,7 %), na Slovensku (53 %) a v Luxembursku (52,9 %).
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Brusel 25. novembra (TASR) - Rozsiahlym prieskumom o násilí páchanom na ženách v EÚ sa zistilo, že fyzické násilie - vrátane vyhrážok - alebo sexuálne násilie zažila každá tretia žena v EÚ. Tieto zistenia, zverejnené v pondelok, vychádzajú z prieskumu, ktorý sa uskutočnil v 27 členských štátoch EÚ v rokoch 2020-24 na vzorke vyše 114.000 žien vo veku od 18 do 74 rokov.
Ako vo svojej správe konštatovala agentúra DPA, prieskumom sa nezistilo žiadne zlepšenie oproti minulému desaťročia. Rozsah násilia páchaného na ženách bol vo výsledkoch štúdie označený za ohromujúci a za "neviditeľnú epidémiu".
"V Európe žije asi 229 miliónov žien," pripomenula v pondelok na tlačovej konferencii v Bruseli Sirpa Rautiová, ktorá je riaditeľkou Agentúry pre základné práva (FRA) - jedného z orgánov EÚ podieľajúcej sa na prieskume. Doplnila, že tretina z týchto žien bola fackovaná, bitá, kopaná, znásilnená alebo sa jej niekto takýmto násilím vyhrážal. Okrem toho jedna zo šiestich dospelých žien v EÚ čelila sexuálnemu násiliu vrátane znásilnenia.
Rozsah násilia páchaného na ženách je skutočne ohromujúci, konštatovala Rautiová. Dodala, že "v EÚ v roku 2024 stále nemožno zaručiť bezpečnosť žien."
Za smutnú realitu považuje Rautiová fakt, že zistenia najnovšej štúdie zostali prakticky nezmenené v porovnaní s údajmi zverejnenými v roku 2014 v celoeurópskom prieskume o násilí páchanom na ženách.
"O desať rokov neskôr sme naďalej svedkami rovnakej šokujúcej úrovne násilia, ktoré postihuje jednu z troch žien," upozornila Rautiová podľa britského denníka The Guardian.
Ako miesta, ktoré často nie sú pre ženy bezpečné, autori štúdie identifikovali domov i pracovisko.
Pri vypracúvaní štúdie sa zistilo, že fyzickému alebo sexuálnemu násiliu od svojho partnera, príbuzného alebo iného člena domácnosti čelila každá piata žena v EÚ.
V práci bola sexuálne obťažovaná tretina žien. Toto obťažovanie malo rôzne formy - od nevhodných vtipov cez "zízanie" až po sexuálne návrhy. U žien vo veku 18 až 29 rokov sa toto číslo vyšplhalo na 42 percent opýtaných.
Výskyt domáceho násilia páchaného na ženách je najvyšší v Maďarsku, kde sa tento fenomén týka 29 percent dospelých žien, a v Rumunsku (26,8 %).
Najvyššia miera sexuálneho obťažovania na pracovisku bola zistená vo Švédsku (55,4 %), Fínsku (53,7 %), na Slovensku (53 %) a v Luxembursku (52,9 %).
Väčšina incidentov akéhokoľvek druhu násilia zostáva neohlásená - na polícii ich oznámila len jedna z ôsmich obetí, uvádza sa v štúdii.
Rautiová na margo tohto stavu uviedla, že ženy, ktoré sa rozhodli svoj prípad nenahlásiť, uviedli ako dôvod obavy o svoju bezpečnosť, pocity hanby alebo nedostatok dôvery v úrady. Podľa Rautiovej tento prístup svedčí o tom, že "v Európe máme neviditeľnú epidémiu násilia".
Riaditeľka Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť Carlien Scheeleová spája nízku mieru hlásení na polícii s "hanbou a sebaobviňovaním". Vyzvala na prijatie prístupov, ktoré ženám v takýchto prípadoch umožnia cítiť sa bezpečnejšie.
Scheeleová označila zistenia zo štúdie za obzvlášť znepokojujúce vzhľadom na šírenie mizogýnneho obsahu na sociálnych sieťach. Podľa nej sú ženy v statusoch na sociálnych sieťach často zosmiešňované a "tento antigenderový sentiment sa v spoločnosti využíva na zmeny, ktoré situáciu, v ktorej žijeme, zhoršujú."
Upozornila aj na ďalší aspekt: násilie páchané na ženách stojí EÚ odhadom 289 miliárd eur ročne - v tejto sume sú zahrnuté ekonomické straty i náklady na verejné služby, ako je právna pomoc a pomoc na bývanie.
"Takže okrem ľudského utrpenia a porušovania ľudských práv a práv žien to prináša aj obrovské ekonomické náklady pre Európsku úniu," sumarizovala Scheeleová.
Ako vo svojej správe konštatovala agentúra DPA, prieskumom sa nezistilo žiadne zlepšenie oproti minulému desaťročia. Rozsah násilia páchaného na ženách bol vo výsledkoch štúdie označený za ohromujúci a za "neviditeľnú epidémiu".
"V Európe žije asi 229 miliónov žien," pripomenula v pondelok na tlačovej konferencii v Bruseli Sirpa Rautiová, ktorá je riaditeľkou Agentúry pre základné práva (FRA) - jedného z orgánov EÚ podieľajúcej sa na prieskume. Doplnila, že tretina z týchto žien bola fackovaná, bitá, kopaná, znásilnená alebo sa jej niekto takýmto násilím vyhrážal. Okrem toho jedna zo šiestich dospelých žien v EÚ čelila sexuálnemu násiliu vrátane znásilnenia.
Rozsah násilia páchaného na ženách je skutočne ohromujúci, konštatovala Rautiová. Dodala, že "v EÚ v roku 2024 stále nemožno zaručiť bezpečnosť žien."
Za smutnú realitu považuje Rautiová fakt, že zistenia najnovšej štúdie zostali prakticky nezmenené v porovnaní s údajmi zverejnenými v roku 2014 v celoeurópskom prieskume o násilí páchanom na ženách.
"O desať rokov neskôr sme naďalej svedkami rovnakej šokujúcej úrovne násilia, ktoré postihuje jednu z troch žien," upozornila Rautiová podľa britského denníka The Guardian.
Ako miesta, ktoré často nie sú pre ženy bezpečné, autori štúdie identifikovali domov i pracovisko.
Pri vypracúvaní štúdie sa zistilo, že fyzickému alebo sexuálnemu násiliu od svojho partnera, príbuzného alebo iného člena domácnosti čelila každá piata žena v EÚ.
V práci bola sexuálne obťažovaná tretina žien. Toto obťažovanie malo rôzne formy - od nevhodných vtipov cez "zízanie" až po sexuálne návrhy. U žien vo veku 18 až 29 rokov sa toto číslo vyšplhalo na 42 percent opýtaných.
Výskyt domáceho násilia páchaného na ženách je najvyšší v Maďarsku, kde sa tento fenomén týka 29 percent dospelých žien, a v Rumunsku (26,8 %).
Najvyššia miera sexuálneho obťažovania na pracovisku bola zistená vo Švédsku (55,4 %), Fínsku (53,7 %), na Slovensku (53 %) a v Luxembursku (52,9 %).
Väčšina incidentov akéhokoľvek druhu násilia zostáva neohlásená - na polícii ich oznámila len jedna z ôsmich obetí, uvádza sa v štúdii.
Rautiová na margo tohto stavu uviedla, že ženy, ktoré sa rozhodli svoj prípad nenahlásiť, uviedli ako dôvod obavy o svoju bezpečnosť, pocity hanby alebo nedostatok dôvery v úrady. Podľa Rautiovej tento prístup svedčí o tom, že "v Európe máme neviditeľnú epidémiu násilia".
Riaditeľka Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť Carlien Scheeleová spája nízku mieru hlásení na polícii s "hanbou a sebaobviňovaním". Vyzvala na prijatie prístupov, ktoré ženám v takýchto prípadoch umožnia cítiť sa bezpečnejšie.
Scheeleová označila zistenia zo štúdie za obzvlášť znepokojujúce vzhľadom na šírenie mizogýnneho obsahu na sociálnych sieťach. Podľa nej sú ženy v statusoch na sociálnych sieťach často zosmiešňované a "tento antigenderový sentiment sa v spoločnosti využíva na zmeny, ktoré situáciu, v ktorej žijeme, zhoršujú."
Upozornila aj na ďalší aspekt: násilie páchané na ženách stojí EÚ odhadom 289 miliárd eur ročne - v tejto sume sú zahrnuté ekonomické straty i náklady na verejné služby, ako je právna pomoc a pomoc na bývanie.
"Takže okrem ľudského utrpenia a porušovania ľudských práv a práv žien to prináša aj obrovské ekonomické náklady pre Európsku úniu," sumarizovala Scheeleová.