Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministri zahraničných vecí členských štátov NATO sa dnes zídu v Bruseli.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 1. decembra (TASR) - Severoatlantická aliancia (NATO) chce z dôvodu nestabilnej situácie najmä v susednej Sýrii ešte viac podporiť Turecko ako svoju členskú krajinu. Konkrétne sú plánované opatrenia na zlepšenie kontroly a obrany jeho vzdušného priestoru, píše vo svojom dnešnom vydaní nemecký denník Die Welt s odvolaním sa na diplomatické zdroje v NATO.
Príslušné rozhodnutia majú byť prijaté v najbližších týždňoch. Okrem lietadiel vybavených systémom AWACS sa uvažuje o poskytnutí stíhacích lietadiel a opätovnom posilnení protilietadlových raketových systémov.
Ministri zahraničných vecí členských štátov NATO sa dnes zídu v Bruseli, kde budú okrem iného rokovať aj o napätých vzťahoch s Ruskom. Po minulotýždňovom zostrelení ruského stíhacieho bombardéra Su-24 tureckým letectvom vidia viaceré krajiny potrebu nových bezpečnostných mechanizmov, uviedol Die Welt.
Turecký premiér Ahmet Davutoglu v pondelok po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom v Bruseli povedal, že jeho krajina sa neospravedlní Moskve za tento incident. "Žiadny turecký premiér či prezident sa nebude ospravedlňovať ..., pretože sme si splnili svoju povinnosť," vyhlásil Davutoglu. Jeho krajina je ale ochotná poskytnúť Rusku všetky relevantné technické údaje o lete ruského bombardéra a je pripravená normalizovať vzťahy s Ruskom, ak to Moskva chce.
Nová vláda premiéra Davutogla získala dôveru parlamentu
Vláda tureckého premiéra Ahmeta Davutogla dnes v súlade s očakávaniami získala dôveru parlamentu, ktorý súčasne schválil jej vládny program. S odvolaním sa na priamy televízny prenos z parlamentu to oznámila agentúra Reuters.
Davutoglova Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) získala vo voľbách z 1. novembra 49,5 percenta hlasov. Voľby sa pritom opakovali iba päť mesiacov na to, ako v júnových voľbách prišla o parlamentnú väčšinu a nedokázala si nájsť koaličného partnera.
NATO predĺži misiu v Afganistane, čelí výzvam z juhu
Ministri zahraničných vecí členských krajín NATO začali dnes v bruselskom sídle aliancie diskusie zamerané na budúcu rolu tohto zoskupenia v Afganistane, na boj proti terorizmu a na ozbrojené konflikty, ktoré narušujú stabilitu regiónov susediacich s NATO.
"Teroristické útoky, násilie a nestabilita, porušovanie medzinárodných pravidiel - to všetko sú závažné problémy prichádzajúce z rôznych smerov. NATO bude reagovať. Dnes a zajtra prijmeme ďalšie kroky, v prvom rade však budeme rozhodovať o tom, ako aj naďalej podporovať stabilný Afganistan, lebo to je v záujme našej vlastnej bezpečnosti," uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na úvod dvojdňových rokovaní šéfov diplomacie.
Afganské vládne sily oficiálne prevzali plnú zodpovednosť za bezpečnosť svojej krajiny 1. januára tohto roku, stále však čelia útokom povstalcov z Talibanu. V septembri sa talibom dokonca podarilo dočasne obsadiť Kundúz, tzv. severnú metropolu krajiny.
Zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v Afganistane vyvoláva otázky ohľadom toho, či NATO môže pokračovať s plánmi na výkon misie Rozhodná podpora, ktorá je nebojového charakteru a jej cieľom je vzdelávanie a podpora a výcvik miestnych bezpečnostných síl. Na tejto operácii sa zúčastňuje okolo 13.000 vojakov a podľa pôvodných plánov mala byť ukončená do konca roka 2016.
Prezident USA Barack Obama v októbri však oznámil, že Spojené štáty predĺžia svoju vojenskú prítomnosť v Afganistane aj po roku 2016 a nestiahnu svoje nebojové jednotky z tejto krajiny. Rovnaké vyhlásenie prišlo aj z Nemecka, ktoré chce predĺžiť svoju misiu na počet 980 vojakov, o 130 viac, než bol pôvodný stav.
Americký veľvyslanec pri NATO Douglas Lute pred dnešným zasadnutím ministrov povedal, že očakáva, že diplomati podporia toto úsilie a súbežne s USA rozhodnú o udržaní súčasnej misie v Afganistane aj po roku 2016.
Stoltenberg v tejto súvislosti priznal, že zámerom aliancie je udržať v Afganistane zhruba rovnako početné jednotky ako doteraz - okolo 12.000 vojakov, z ktorých takmer polovica bude z iných krajín než USA. V dnešnom otváracom príhovore dodal, že ministri budú diskutovať o finančných prostriedkoch pre afganské sily po roku 2017 a o spôsoboch, "ako posilniť dlhodobé partnerstvo s Afganistanom".
Šéf NATO zároveň upozornil, že aliancia musí zintenzívniť úsilie na riešenie problémov "z juhu", čo je nevyhnutné vzhľadom na nárast násilného extrémizmu. Priznal, že nedávne teroristické útoky naznačili, že NATO čelí kvalitatívne novým výzvam, a aj preto bude podľa jeho slov veľmi dôležitá zvýšená pohotovosť a pripravenosť síl aliancie na juhu.
Príslušné rozhodnutia majú byť prijaté v najbližších týždňoch. Okrem lietadiel vybavených systémom AWACS sa uvažuje o poskytnutí stíhacích lietadiel a opätovnom posilnení protilietadlových raketových systémov.
Ministri zahraničných vecí členských štátov NATO sa dnes zídu v Bruseli, kde budú okrem iného rokovať aj o napätých vzťahoch s Ruskom. Po minulotýždňovom zostrelení ruského stíhacieho bombardéra Su-24 tureckým letectvom vidia viaceré krajiny potrebu nových bezpečnostných mechanizmov, uviedol Die Welt.
Turecký premiér Ahmet Davutoglu v pondelok po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom v Bruseli povedal, že jeho krajina sa neospravedlní Moskve za tento incident. "Žiadny turecký premiér či prezident sa nebude ospravedlňovať ..., pretože sme si splnili svoju povinnosť," vyhlásil Davutoglu. Jeho krajina je ale ochotná poskytnúť Rusku všetky relevantné technické údaje o lete ruského bombardéra a je pripravená normalizovať vzťahy s Ruskom, ak to Moskva chce.
Nová vláda premiéra Davutogla získala dôveru parlamentu
Vláda tureckého premiéra Ahmeta Davutogla dnes v súlade s očakávaniami získala dôveru parlamentu, ktorý súčasne schválil jej vládny program. S odvolaním sa na priamy televízny prenos z parlamentu to oznámila agentúra Reuters.
Davutoglova Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) získala vo voľbách z 1. novembra 49,5 percenta hlasov. Voľby sa pritom opakovali iba päť mesiacov na to, ako v júnových voľbách prišla o parlamentnú väčšinu a nedokázala si nájsť koaličného partnera.
NATO predĺži misiu v Afganistane, čelí výzvam z juhu
Ministri zahraničných vecí členských krajín NATO začali dnes v bruselskom sídle aliancie diskusie zamerané na budúcu rolu tohto zoskupenia v Afganistane, na boj proti terorizmu a na ozbrojené konflikty, ktoré narušujú stabilitu regiónov susediacich s NATO.
"Teroristické útoky, násilie a nestabilita, porušovanie medzinárodných pravidiel - to všetko sú závažné problémy prichádzajúce z rôznych smerov. NATO bude reagovať. Dnes a zajtra prijmeme ďalšie kroky, v prvom rade však budeme rozhodovať o tom, ako aj naďalej podporovať stabilný Afganistan, lebo to je v záujme našej vlastnej bezpečnosti," uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na úvod dvojdňových rokovaní šéfov diplomacie.
Afganské vládne sily oficiálne prevzali plnú zodpovednosť za bezpečnosť svojej krajiny 1. januára tohto roku, stále však čelia útokom povstalcov z Talibanu. V septembri sa talibom dokonca podarilo dočasne obsadiť Kundúz, tzv. severnú metropolu krajiny.
Zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v Afganistane vyvoláva otázky ohľadom toho, či NATO môže pokračovať s plánmi na výkon misie Rozhodná podpora, ktorá je nebojového charakteru a jej cieľom je vzdelávanie a podpora a výcvik miestnych bezpečnostných síl. Na tejto operácii sa zúčastňuje okolo 13.000 vojakov a podľa pôvodných plánov mala byť ukončená do konca roka 2016.
Prezident USA Barack Obama v októbri však oznámil, že Spojené štáty predĺžia svoju vojenskú prítomnosť v Afganistane aj po roku 2016 a nestiahnu svoje nebojové jednotky z tejto krajiny. Rovnaké vyhlásenie prišlo aj z Nemecka, ktoré chce predĺžiť svoju misiu na počet 980 vojakov, o 130 viac, než bol pôvodný stav.
Americký veľvyslanec pri NATO Douglas Lute pred dnešným zasadnutím ministrov povedal, že očakáva, že diplomati podporia toto úsilie a súbežne s USA rozhodnú o udržaní súčasnej misie v Afganistane aj po roku 2016.
Stoltenberg v tejto súvislosti priznal, že zámerom aliancie je udržať v Afganistane zhruba rovnako početné jednotky ako doteraz - okolo 12.000 vojakov, z ktorých takmer polovica bude z iných krajín než USA. V dnešnom otváracom príhovore dodal, že ministri budú diskutovať o finančných prostriedkoch pre afganské sily po roku 2017 a o spôsoboch, "ako posilniť dlhodobé partnerstvo s Afganistanom".
Šéf NATO zároveň upozornil, že aliancia musí zintenzívniť úsilie na riešenie problémov "z juhu", čo je nevyhnutné vzhľadom na nárast násilného extrémizmu. Priznal, že nedávne teroristické útoky naznačili, že NATO čelí kvalitatívne novým výzvam, a aj preto bude podľa jeho slov veľmi dôležitá zvýšená pohotovosť a pripravenosť síl aliancie na juhu.
