Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 27. november 2024Meniny má Milan
< sekcia Zahraničie

NATO: Európa a S. Amerika sú zjednotené a silnejšie v búrlivých časoch

Na snímke zľava generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, japonský premiér Fumio Kišida, kanadský premiér Justin Trudeau, americký prezident Joe Biden, nemecký kancelár Olaf Scholz, britský premiér Boris Johnson, francúzsky prezident Emmanuel Macron, taliansky premiér Mario Draghi a predseda Európskej rady Charles Michel pózujú na fotografii lídrov G7 počas summitu Severoatlantickej aliancie NATO, na ktorom sa bude diskutovať o ruskej invázii na Ukrajinu v sídle NATO v Bruseli vo štrvtok 24. marca 2022. Foto: TASR/AP

Aliancia tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin dal jasne najavo, že jeho ciele sa neobmedzujú len na Ukrajinu.

Brusel 31. marca (TASR) - Severoatlantická aliancia v súčasnom menej bezpečnom a konkurenčnejšom svete naďalej robí všetko, čo je potrebné, na udržanie "našich krajín a hodnôt" v bezpečí. Píše sa to v hodnotiacej správe NATO za rok 2021, ktorú v Bruseli vo štvrtok predstavil generálny tajomník Jens Stoltenberg.

"Vstúpili sme do novej éry globálnej bezpečnosti, kde autoritárske mocnosti ako Rusko a Čína otvorene spochybňujú základné princípy našej bezpečnosti a snažia sa prepísať celý medzinárodný poriadok, od ktorého závisí náš mier a prosperita. Moskva používa silu na dosiahnutie svojich cieľov," uvádza sa v hodnotiacej správe.

Aliancia tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin dal jasne najavo, že jeho ciele sa neobmedzujú len na Ukrajinu.

"(Putin) žiadal právne záväzné dohody na ukončenie ďalšieho rozširovania NATO a odstránenie jednotiek a infraštruktúry z územia spojencov NATO, ktorí vstúpili (do Aliancie) po roku 1997 – ide o takmer polovicu Aliancie," píše sa ďalej v texte. Severná Amerika a Európa musia byť, podľa NATO, naďalej zjednotené a úzko spolupracovať. Aktuálna situácia však ukázala, že v turbulentných časoch drží NATO pokope.

Jens Stoltenberg pri predstavovaní správy organizácie za rok 2021 uviedol, že ruská invázia na Ukrajinu vytvorila medzi členskými štátmi NATO "nový pocit naliehavosti" zvýšiť výdavky na obranu. V dokumente sa uvádza, že len osem z 30 členských štátov NATO spĺňalo cieľ vynakladať dve percentá HDP na obranu. Stoltenberg v tejto súvislosti ocenil vyhlásenie Nemecka, že do svojej armády vloží 100 miliárd eur a prekročí stanovený dvojpercentný cieľ výdavkov na obranu. Zdôraznil tiež, že podobné záväzky na zvýšenie obranných výdavkov prijali Dánsko, Poľsko a Rumunsko.

Generálny tajomník Aliancie priznal, že vlády jednotlivých členských krajín musia "žonglovať" medzi vynakladaním prostriedkov na obranu, zdravotníctvo, vzdelávanie či infraštruktúru, uviedla agentúra AFP.

"Keď však vidíme novú bezpečnostnú realitu, keď vidíme agresívne akcie Ruska proti Ukrajine, potom si všetci uvedomujeme potrebu investovať do našej bezpečnosti," uviedol Stoltenberg a konkrétne spomenul, že je potrebné viac investovať do protivzdušnej obrany.