Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyhlásil to na tradičnej koncoročnej konferencie diplomatov NATO minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.
Autor TASR
Brusel/Bratislava 3. decembra (TASR) - Prvý deň tradičnej koncoročnej konferencie diplomatov NATO v Bruseli sa niesol v znamení otvorenia príprav na budúcoročný summit aliancie, ktorý poskytne odpovede na otázku, ako bude Severoatlantická aliancia vyzerať po roku 2014. Povedal to minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.
Šéf slovenskej diplomacie uviedol, že dnešný deň sa dá považovať za začatie príprav na summit NATO, ktorý sa bude konať začiatkom septembra 2014 v južnom Walese. Ministri už dnes naznačili, ktoré budú dominantné témy summitu v čase, keď sa bude končiť najväčšia operácia v histórii aliancie - ISAF v Afganistane.
"Aké bude NATO po roku 2014? Všetci sa zhodujeme, že bude iné, ale jeho dôležitosť a význam sa nemenia," zdôraznil Lajčák. A dodal, že v tomto kontexte treba doriešiť najmä vzťahy s Afganistanom, ktorý musí čo najskôr podpísať potrebnú dohodu o právnom rámci pre fungovanie budúcej výcvikovej misie NATO v krajine.
Ďalšou dôležitou témou, ktorej sa venovali ministri, sú partnerstvá NATO s inými krajinami. Lajčák uviedol, že je potrebné tieto vzťahy osviežiť a zdynamizovať, pričom krajiny, ktoré sú najaktívnejšie a najviac prispievajú do operácií aliancie, by mali byť dôraznejšie prítomné aj na rokovaniach 28-členného zoskupenia.
Treťou nosnou témou bolo budovanie obranných spôsobilostí a otázka, ako čo najúčinnejšie spolupracovať s inými organizáciami a s OSN. Lajčák povedal, že v tomto bode pripomenul slovenské skúsenosti a našu líderskú úlohu v rámci reformy bezpečnostného sektora v OSN, pričom povzbudil alianciu, aby sa stala súčasťou tejto aktivity.
Diplomati aliancie takisto prerokovali politiku otvorených dverí, najmä z hľadiska, do akej miery sa táto záležitosť odrazí na budúcom summite NATO a či to bude naozaj summit rozširovací.
"Slovensko podporuje politiku otvorených dverí aliancie. Je to dobré tak pre alianciu, ako aj pre nových členov. Doterajšie rozširovanie aliancie znamenalo viac bezpečnosti a viac stability a noví členovia boli aj noví prispievatelia do operácií aliancie," konštatoval Lajčák.
Podľa jeho slov sa potvrdilo, že politika otvorených dverí bola prospešná všetkým, a je dôležité, aby táto politika zostala hodnoverná. Pripomenul, že v súčasnosti sú štyri kandidátske krajiny na vstup do NATO (Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Gruzínsko a Macedónsko), a tie musia vidieť, že aliancia neustúpila od tejto politiky. O to viac, že vlani na summite NATO v Chicagu silne zaznelo, že budúci summit bude rozširovací.
Lajčák však zároveň dodal, že pre rozšírenie aliancie nestačí iba politická vôľa, ale kandidáti musia splniť jasne stanovené podmienky a musia byť na členstvo dobre pripravené. V tomto podľa neho nezohráva úlohu geografická veľkosť krajiny, dôležité je, aby sa kandidáti stotožnili s princípmi, na ktorých je aliancia postavená a aby boli pripravení stať sa súčasťou kolektívnej obrany.
Podľa kuloárnych informácií z prostredia aliancie má najväčšie šance spomedzi štyroch kandidátov na vstup do NATO Čierna Hora. Macedónsko je blokované sporom o názov krajiny s Gréckom, Bosna zlyháva pri niektorých politických požiadavkách a Gruzínsko zatiaľ žiada iba o takzvaný Akčný plán pre členstvo.
Šéf slovenskej diplomacie uviedol, že dnešný deň sa dá považovať za začatie príprav na summit NATO, ktorý sa bude konať začiatkom septembra 2014 v južnom Walese. Ministri už dnes naznačili, ktoré budú dominantné témy summitu v čase, keď sa bude končiť najväčšia operácia v histórii aliancie - ISAF v Afganistane.
"Aké bude NATO po roku 2014? Všetci sa zhodujeme, že bude iné, ale jeho dôležitosť a význam sa nemenia," zdôraznil Lajčák. A dodal, že v tomto kontexte treba doriešiť najmä vzťahy s Afganistanom, ktorý musí čo najskôr podpísať potrebnú dohodu o právnom rámci pre fungovanie budúcej výcvikovej misie NATO v krajine.
Ďalšou dôležitou témou, ktorej sa venovali ministri, sú partnerstvá NATO s inými krajinami. Lajčák uviedol, že je potrebné tieto vzťahy osviežiť a zdynamizovať, pričom krajiny, ktoré sú najaktívnejšie a najviac prispievajú do operácií aliancie, by mali byť dôraznejšie prítomné aj na rokovaniach 28-členného zoskupenia.
Treťou nosnou témou bolo budovanie obranných spôsobilostí a otázka, ako čo najúčinnejšie spolupracovať s inými organizáciami a s OSN. Lajčák povedal, že v tomto bode pripomenul slovenské skúsenosti a našu líderskú úlohu v rámci reformy bezpečnostného sektora v OSN, pričom povzbudil alianciu, aby sa stala súčasťou tejto aktivity.
Diplomati aliancie takisto prerokovali politiku otvorených dverí, najmä z hľadiska, do akej miery sa táto záležitosť odrazí na budúcom summite NATO a či to bude naozaj summit rozširovací.
"Slovensko podporuje politiku otvorených dverí aliancie. Je to dobré tak pre alianciu, ako aj pre nových členov. Doterajšie rozširovanie aliancie znamenalo viac bezpečnosti a viac stability a noví členovia boli aj noví prispievatelia do operácií aliancie," konštatoval Lajčák.
Podľa jeho slov sa potvrdilo, že politika otvorených dverí bola prospešná všetkým, a je dôležité, aby táto politika zostala hodnoverná. Pripomenul, že v súčasnosti sú štyri kandidátske krajiny na vstup do NATO (Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Gruzínsko a Macedónsko), a tie musia vidieť, že aliancia neustúpila od tejto politiky. O to viac, že vlani na summite NATO v Chicagu silne zaznelo, že budúci summit bude rozširovací.
Lajčák však zároveň dodal, že pre rozšírenie aliancie nestačí iba politická vôľa, ale kandidáti musia splniť jasne stanovené podmienky a musia byť na členstvo dobre pripravené. V tomto podľa neho nezohráva úlohu geografická veľkosť krajiny, dôležité je, aby sa kandidáti stotožnili s princípmi, na ktorých je aliancia postavená a aby boli pripravení stať sa súčasťou kolektívnej obrany.
Podľa kuloárnych informácií z prostredia aliancie má najväčšie šance spomedzi štyroch kandidátov na vstup do NATO Čierna Hora. Macedónsko je blokované sporom o názov krajiny s Gréckom, Bosna zlyháva pri niektorých politických požiadavkách a Gruzínsko zatiaľ žiada iba o takzvaný Akčný plán pre členstvo.
Pre budúcu misiu NATO v Afganistane zatiaľ chýba právny rámec
Pre Severoatlantickú alianciu sú dôležité vzťahy s Afganistanom a preto sa diplomati NATO v stredu na rokovaniach spojencov, ktorí sa zúčastňujú na operácii ISAF, pokúsia presvedčiť predstaviteľov Afganistanu o dôležitosti vytvorenia právneho rámca pre fungovanie budúcej misie v Afganistane. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák po prvom dni konferencie ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli.
Lajčák pripomenul, že aliancia a Slovensko ako jej člen sú pripravení zostať angažovaní v Afganistane aj po roku 2014 a pomáhať pri výcviku afganských bezpečnostných síl. Avšak aj napriek tomu, že aliancia sa už teraz snaží modelovať budúce vzťahy s Afganistanom, závisí momentálne všetko od prístupu afganskej vlády.
"Otázniky vyvoláva prístup prezidenta Hámida Karzaja, ktorý odkladá podpis nevyhnutných dohôd až do tej miery, že to ohrozuje našu možnosť zostať tam po roku 2014," opísal Lajčák súčasnú situáciu, keď sa diplomacii USA nedarí dohodnúť sa s afganským prezidentom na podmienkach novej, už iba výcvikovej misie v jeho krajine po tom, ako sa ISAF stane minulosťou.
V stredu ráno, v druhý deň ministerskej konferencie, sa uskutoční zasadnutie všetkých spojencov, ktorí sa zúčastňujú na operácii ISAF, vrátane afganských predstaviteľov.
"Mienime to využiť na to, aby sme im jasne odkomunikovali, že aliancia je seriózna inštitúcia a doteraz sa investovalo veľa do bezpečnosti a mieru v Afganistane. Ľudia tam stratili svoje životy, stálo to miliardy dolárov. Nemáme v úmysle Afganistan opustiť a nechať ho svojmu osudu. Naopak, tá misia by mala pokračovať, v podobe výcviku bezpečnostných síl," opísal Lajčák postoj aliancie.
Šéf slovenskej diplomacie spresnil, že aby bolo vôbec možné uvažovať o nejakej prítomnosti jednotiek NATO v Afganistane aj po roku 2014, musí afganská strana vytvoriť jasné podmienky, čo nie je možné používaním politických hier, ktoré momentálne predvádza prezident Karzaj.
Lajčák pripomenul, že novú vojenskú misiu do Afganistanu je potrebné dôkladne naplánovať, čo trvá istý čas, aj preto aliancia jasne zdôrazňuje, že potrebuje právny rámec, aby to bolo možné dokázať.
"Očakávame, že tieto rokovania nám pomôžu jasne zadefinovať naše požiadavky afganskej strane," povedal Lajčák o rokovaniach, ktoré prebehnú v stredu dopoludnia.
Na otázku TASR, či istá tvrdohlavosť afganskej strany môže ohroziť misiu NATO v Afganistane po roku 2014, Lajčák uviedol, že nič sa nedá vylúčiť, ani scenár, že táto misia nebude pokračovať.
"Ak nebudú splnené základné predpoklady, tak nemôžeme rokovať o vyslaní misie bez právneho rámca. To nie je možné," zdôraznil minister. A pripomenul, že aliancia v tomto zmysle očakáva jasný odkaz od afganskej strany.
Pre Severoatlantickú alianciu sú dôležité vzťahy s Afganistanom a preto sa diplomati NATO v stredu na rokovaniach spojencov, ktorí sa zúčastňujú na operácii ISAF, pokúsia presvedčiť predstaviteľov Afganistanu o dôležitosti vytvorenia právneho rámca pre fungovanie budúcej misie v Afganistane. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák po prvom dni konferencie ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli.
Lajčák pripomenul, že aliancia a Slovensko ako jej člen sú pripravení zostať angažovaní v Afganistane aj po roku 2014 a pomáhať pri výcviku afganských bezpečnostných síl. Avšak aj napriek tomu, že aliancia sa už teraz snaží modelovať budúce vzťahy s Afganistanom, závisí momentálne všetko od prístupu afganskej vlády.
"Otázniky vyvoláva prístup prezidenta Hámida Karzaja, ktorý odkladá podpis nevyhnutných dohôd až do tej miery, že to ohrozuje našu možnosť zostať tam po roku 2014," opísal Lajčák súčasnú situáciu, keď sa diplomacii USA nedarí dohodnúť sa s afganským prezidentom na podmienkach novej, už iba výcvikovej misie v jeho krajine po tom, ako sa ISAF stane minulosťou.
V stredu ráno, v druhý deň ministerskej konferencie, sa uskutoční zasadnutie všetkých spojencov, ktorí sa zúčastňujú na operácii ISAF, vrátane afganských predstaviteľov.
"Mienime to využiť na to, aby sme im jasne odkomunikovali, že aliancia je seriózna inštitúcia a doteraz sa investovalo veľa do bezpečnosti a mieru v Afganistane. Ľudia tam stratili svoje životy, stálo to miliardy dolárov. Nemáme v úmysle Afganistan opustiť a nechať ho svojmu osudu. Naopak, tá misia by mala pokračovať, v podobe výcviku bezpečnostných síl," opísal Lajčák postoj aliancie.
Šéf slovenskej diplomacie spresnil, že aby bolo vôbec možné uvažovať o nejakej prítomnosti jednotiek NATO v Afganistane aj po roku 2014, musí afganská strana vytvoriť jasné podmienky, čo nie je možné používaním politických hier, ktoré momentálne predvádza prezident Karzaj.
Lajčák pripomenul, že novú vojenskú misiu do Afganistanu je potrebné dôkladne naplánovať, čo trvá istý čas, aj preto aliancia jasne zdôrazňuje, že potrebuje právny rámec, aby to bolo možné dokázať.
"Očakávame, že tieto rokovania nám pomôžu jasne zadefinovať naše požiadavky afganskej strane," povedal Lajčák o rokovaniach, ktoré prebehnú v stredu dopoludnia.
Na otázku TASR, či istá tvrdohlavosť afganskej strany môže ohroziť misiu NATO v Afganistane po roku 2014, Lajčák uviedol, že nič sa nedá vylúčiť, ani scenár, že táto misia nebude pokračovať.
"Ak nebudú splnené základné predpoklady, tak nemôžeme rokovať o vyslaní misie bez právneho rámca. To nie je možné," zdôraznil minister. A pripomenul, že aliancia v tomto zmysle očakáva jasný odkaz od afganskej strany.
