Každoročne treba na bezpečnosť v Afganistane 4,1 miliardy dolárov (3,2 miliardy eur), pričom najmenej 500 miliónov dolárov by mala zabezpečiť samotná afganská vláda.
Autor TASR
Chicago 21. mája (TASR) - Po ukončení bojového nasadenia v Afganistane chce NATO garantovať demokratickú obnovu krajiny tisíckami školiteľov a pomocou za miliardy dolárov.
Na záver rokovaní v Chicagu dnes s týmito plánmi súhlasili predstavitelia 28 členských krajín aliancie. Už v polovici roka 2013 majú afganské bezpečnostné sily - s pomocou misie ISAF - samé viesť bojové operácie proti radikálnemu hnutiu Taliban.
Každoročne treba na bezpečnosť v Afganistane 4,1 miliardy dolárov (3,2 miliardy eur), pričom najmenej 500 miliónov dolárov by mala zabezpečiť samotná afganská vláda. Od roku 2024 sa však Afganci budú musieť sami postarať o armádu aj o políciu.
Podľa informácií britského premiéra Davida Camerona má už Afganistan prisľúbenú miliardu dolárov. Nemecko prispeje sumou 150 miliónov eur. USA poskytujú pre ISAF približne 90.000 vojakov, pričom v súčasnosti je v operácii nasadených zhruba 130.000 vojakov.
Aby výdavky neboli priveľké, afganská armáda a polícia sa bude musieť po roku 2014 zmenšiť - zo súčasných 300.000 príslušníkov na 228.500 mužov.
O nepríjemnosti v debate o Afganistane sa vybočením zo solidarity postaralo Francúzsko. Francúzsky prezident Francois Hollande chce bojové jednotky stiahnuť z Afganistanu už do konca roka 2012.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyjadrila názor, že príklad Francúzska nebude viesť k akýmsi "bežeckým pretekom" pri odsune vojsk.
"Takéto riziko nevidím," povedala Merkelová. Dodala, že pred alianciou je podľa nej veľmi usporiadaná fáza, pri ktorej každý dodrží svoje povinnosti.
Bez ohľadu na Hollandov krok nevidí kancelárka žiadny zásadný problém vo vzťahoch Berlína a Paríža. Dodala, že spolupráca je kontinuálna, čo nevylučuje "rozdielne stanoviská".
Hollande demonštratívne bagatelizoval rozčúlenie v aliancii a povedal, že sa spoločne dohodli - v roku 2013 zostanú v Afganistane francúzski školitelia pre potreby afganskej armády a polície.
Rozhodnutím Francúzska sa nenechal zneistiť ani americký prezident Barack Obama. "Dali sme si za cieľ, že afganské bezpečnostné sily preberú v polovici roku 2013 vedúcu úlohu pri zaistení bezpečnosti v celej krajine," uviedol šéf Bieleho domu.
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen v tejto súvislosti povedal, že spoločným cieľom je taký Afganistan, ktorý je riadený Afgancami pre Afgancov, a tiež je v ňom tak zaistená bezpečnosť.
Počas dnešného dňa pokračovali v Chicagu protesty proti doteraz najväčšiemu summitu v 63-ročnej histórii NATO. Demonštranti smerovali k centrále leteckého a zbrojného koncernu Boeing. Po nedeľňajších výtržnostiach však mali protesty zo začiatku pokojný priebeh.
Na záver rokovaní v Chicagu dnes s týmito plánmi súhlasili predstavitelia 28 členských krajín aliancie. Už v polovici roka 2013 majú afganské bezpečnostné sily - s pomocou misie ISAF - samé viesť bojové operácie proti radikálnemu hnutiu Taliban.
Každoročne treba na bezpečnosť v Afganistane 4,1 miliardy dolárov (3,2 miliardy eur), pričom najmenej 500 miliónov dolárov by mala zabezpečiť samotná afganská vláda. Od roku 2024 sa však Afganci budú musieť sami postarať o armádu aj o políciu.
Podľa informácií britského premiéra Davida Camerona má už Afganistan prisľúbenú miliardu dolárov. Nemecko prispeje sumou 150 miliónov eur. USA poskytujú pre ISAF približne 90.000 vojakov, pričom v súčasnosti je v operácii nasadených zhruba 130.000 vojakov.
Aby výdavky neboli priveľké, afganská armáda a polícia sa bude musieť po roku 2014 zmenšiť - zo súčasných 300.000 príslušníkov na 228.500 mužov.
O nepríjemnosti v debate o Afganistane sa vybočením zo solidarity postaralo Francúzsko. Francúzsky prezident Francois Hollande chce bojové jednotky stiahnuť z Afganistanu už do konca roka 2012.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyjadrila názor, že príklad Francúzska nebude viesť k akýmsi "bežeckým pretekom" pri odsune vojsk.
"Takéto riziko nevidím," povedala Merkelová. Dodala, že pred alianciou je podľa nej veľmi usporiadaná fáza, pri ktorej každý dodrží svoje povinnosti.
Bez ohľadu na Hollandov krok nevidí kancelárka žiadny zásadný problém vo vzťahoch Berlína a Paríža. Dodala, že spolupráca je kontinuálna, čo nevylučuje "rozdielne stanoviská".
Hollande demonštratívne bagatelizoval rozčúlenie v aliancii a povedal, že sa spoločne dohodli - v roku 2013 zostanú v Afganistane francúzski školitelia pre potreby afganskej armády a polície.
Rozhodnutím Francúzska sa nenechal zneistiť ani americký prezident Barack Obama. "Dali sme si za cieľ, že afganské bezpečnostné sily preberú v polovici roku 2013 vedúcu úlohu pri zaistení bezpečnosti v celej krajine," uviedol šéf Bieleho domu.
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen v tejto súvislosti povedal, že spoločným cieľom je taký Afganistan, ktorý je riadený Afgancami pre Afgancov, a tiež je v ňom tak zaistená bezpečnosť.
Počas dnešného dňa pokračovali v Chicagu protesty proti doteraz najväčšiemu summitu v 63-ročnej histórii NATO. Demonštranti smerovali k centrále leteckého a zbrojného koncernu Boeing. Po nedeľňajších výtržnostiach však mali protesty zo začiatku pokojný priebeh.