Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok v prvý deň videokonferencie jasne naznačil, že budúceho amerického prezidenta očakáva na summite Aliancie niekedy v prvej časti roku 2021.
Autor TASR
Brusel 2. decembra (TASR) - Severoatlantická aliancia končí jednu kapitolu vzťahov so Spojenými štátmi a teší sa na nástup Joea Bidena do Bieleho domu a na opätovné posilnenie väzieb s USA. Uviedla to tlačová agentúra AFP s odkazom na posledné tohoročné zasadnutie ministrov zahraničných vecí NATO (1. - 2. 12.).
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok v prvý deň videokonferencie jasne naznačil, že budúceho amerického prezidenta očakáva na summite Aliancie niekedy v prvej časti roku 2021.
"Je to dobrá vec pre nás všetkých," uviedol Stoltenberg s odkazom na Bidenovo víťazstvo v prezidentských voľbách. "Joe Biden je odhodlaným zástancom NATO. Môžeme dúfať v posilnenie transatlantických väzieb," dodal.
Aktuálne rokovania šéfov diplomacií zo spojeneckých krajín sú zároveň posledným stretnutím s americkým ministrom zahraničných vecí Mikeom Pompeom.
Program utorňajších debát bol venovaný budúcnosti Aliancie, ktorá bola spochybnená nedôverou zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ako aj schopnostiam NATO prispôsobiť sa súčasným zmenám v rovnováhe síl vo svete, pri prezbrojovaní Ruska a ekonomickom a mocenskom vzostupe Číny.
AFP s odvolaním na nemenovaného vysokého predstaviteľa NATO uviedla, že Aliancia bude mať takú budúcnosť, akú jej samotní členovia ponúknu. V praxi to znamená, že budúcnosť NATO bude závisieť od zaangažovanosti USA, odhodlania Európanov byť aktívnejší v misiách, odkiaľ sa stiahnu Američania, a od schopnosti Aliancie ako takej vyrovnať sa s problémami, ktoré momentálne spôsobuje Turecko. Vláda v Ankare totiž blokuje mnohé rozhodnutia spojencov, čo cítiť najmä pri prehlbovaní partnerstva medzi NATO a Európskou úniou, ale aj pri ďalších partnerstvách, ktoré tureckej strane nevyhovujú.
Stoltenberg v tejto súvislosti zdôraznil, že najlepším riešením sporov a rozdielov medzi spojencami je "úprimná diskusia", čo pravidlá fungovania NATO umožňujú. Priznal, že Aliancia pozorne vníma európsku túžbu po strategickej autonómii, pričom však upozornil, že "akýkoľvek pokus o dištancovanie sa od Severnej Ameriky Európanov rozdelí".
V utorok zároveň zverejnili správu desaťčlennej skupiny odborníkov zameranú na reformu a lepšie fungovanie NATO. Správa prináša niekoľko odporúčaní, okrem iného poukazuje na potrebu chrániť dôležitú infraštruktúru v členských krajinách Aliancie pred čínskymi investíciami.
Výsledky tejto správy by malo vedenie Aliancie premietnuť do konkrétnych návrhov, k tomu však zrejme dôjde až po inaugurácii nového prezidenta USA.
Stoltenberg pripomenul, že vo februári, počas stretnutia ministrov obrany, bude musieť Aliancia "prijať ťažké rozhodnutia", čo sa týka predovšetkým nebojovej misie v Afganistane. V prípade neúspechu mierového procesu v tejto krajine budú totiž jednotky NATO vystavené možným útokom.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok v prvý deň videokonferencie jasne naznačil, že budúceho amerického prezidenta očakáva na summite Aliancie niekedy v prvej časti roku 2021.
"Je to dobrá vec pre nás všetkých," uviedol Stoltenberg s odkazom na Bidenovo víťazstvo v prezidentských voľbách. "Joe Biden je odhodlaným zástancom NATO. Môžeme dúfať v posilnenie transatlantických väzieb," dodal.
Aktuálne rokovania šéfov diplomacií zo spojeneckých krajín sú zároveň posledným stretnutím s americkým ministrom zahraničných vecí Mikeom Pompeom.
Program utorňajších debát bol venovaný budúcnosti Aliancie, ktorá bola spochybnená nedôverou zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ako aj schopnostiam NATO prispôsobiť sa súčasným zmenám v rovnováhe síl vo svete, pri prezbrojovaní Ruska a ekonomickom a mocenskom vzostupe Číny.
AFP s odvolaním na nemenovaného vysokého predstaviteľa NATO uviedla, že Aliancia bude mať takú budúcnosť, akú jej samotní členovia ponúknu. V praxi to znamená, že budúcnosť NATO bude závisieť od zaangažovanosti USA, odhodlania Európanov byť aktívnejší v misiách, odkiaľ sa stiahnu Američania, a od schopnosti Aliancie ako takej vyrovnať sa s problémami, ktoré momentálne spôsobuje Turecko. Vláda v Ankare totiž blokuje mnohé rozhodnutia spojencov, čo cítiť najmä pri prehlbovaní partnerstva medzi NATO a Európskou úniou, ale aj pri ďalších partnerstvách, ktoré tureckej strane nevyhovujú.
Stoltenberg v tejto súvislosti zdôraznil, že najlepším riešením sporov a rozdielov medzi spojencami je "úprimná diskusia", čo pravidlá fungovania NATO umožňujú. Priznal, že Aliancia pozorne vníma európsku túžbu po strategickej autonómii, pričom však upozornil, že "akýkoľvek pokus o dištancovanie sa od Severnej Ameriky Európanov rozdelí".
V utorok zároveň zverejnili správu desaťčlennej skupiny odborníkov zameranú na reformu a lepšie fungovanie NATO. Správa prináša niekoľko odporúčaní, okrem iného poukazuje na potrebu chrániť dôležitú infraštruktúru v členských krajinách Aliancie pred čínskymi investíciami.
Výsledky tejto správy by malo vedenie Aliancie premietnuť do konkrétnych návrhov, k tomu však zrejme dôjde až po inaugurácii nového prezidenta USA.
Stoltenberg pripomenul, že vo februári, počas stretnutia ministrov obrany, bude musieť Aliancia "prijať ťažké rozhodnutia", čo sa týka predovšetkým nebojovej misie v Afganistane. V prípade neúspechu mierového procesu v tejto krajine budú totiž jednotky NATO vystavené možným útokom.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
