Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister Lajčák priznal, že v radoch medzinárodného spoločenstva sú krajiny, ktoré preferujú politické riešenie situácie v Sýrii, ale sú aj krajiny, ktoré si vedia predstaviť aj iné scenáre.
Autor TASR
Brusel 23. apríla (TASR) - Severoatlantická aliancia má vážne obavy, aby pri politických zmenách v Sýrii nedošlo k zneužitiu existujúceho arzenálu chemických zbraní. NATO musí byť preto pripravené na všetky možnosti, uviedol dnes minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák na konferencii diplomatov aliancie v Bruseli.
Šéf slovenskej diplomacie priznal, že v radoch medzinárodného spoločenstva sú krajiny, ktoré preferujú politické riešenie situácie v Sýrii, ale sú aj krajiny, ktoré si vedia predstaviť aj iné scenáre.
Z hľadiska NATO ide o maximálnu pripravenosť na situácie, ktoré ešte len môžu nastať, napríklad zneužitie chemických zbraní.
"Istota, že chemické zbrane, ktoré objektívne v Sýrii sú, by sa dostali do rúk, ktoré nedokážeme kontrolovať, by naozaj vyžadovala reakciu NATO," uviedol Lajčák. A dodal, že NATO má obavy, aby sa tento typ zbraní nedostal napríklad do rúk teroristických alebo zločineckých organizácií.
Spresnil, že o povahe tejto reakcie ešte treba diskutovať, na úrovni veľvyslancov NATO a aj na ministerskej úrovni. Aj preto predstavitelia aliancie nešpecifikovali povahu prípadnej reakcie.
Na otázku TASR, čo presne znamená pripravenosť aliancie na nepredvídané situácie, Lajčák odpovedal, že NATO si najskôr musí byť vedomé potenciálnych hrozieb a tieto boli zadefinované.
"Existuje hrozba vymknutia spod kontroly chemických zbraní, ak dôjde k zmene režimu. Máme dôvody veriť, že to nebude riadené a kontrolované, kultúrne a mierumilovné ako v Európe. Všetko sa môže stať a mnohé skupiny možno sledujú vlastné ciele ako naložiť s týmito zbraňami," zhodnotil situáciu Lajčák.
Podľa jeho slov sa predstavitelia aliancie politicky zhodli na tom, že takýto scenár je neakceptovateľný, aj preto je namieste ostražitosť a pripravenosť.
V súvislosti s podozreniami, že už došlo k zneužitiu chemických zbraní, Lajčák upozornil, že môže ísť aj o zámerné spravodajské hry.
"Netreba si robiť ilúzie, že sa rozohrávajú viaceré hry v súvislosti s chemickými zbraňami. Niekomu by vyhovovalo vtiahnuť alianciu takýmto spôsobom do konfliktu. Ja som tiež zdôraznil, že sýrska vláda musí dovoliť vyšetriť takéto podozrenia, aby sa rozplynuli pochybnosti," povedal Lajčák.
Prípadné kontroly - po správach, že chemický arzenál použila tá či oná strana, by mali mať podobu medzinárodnej overovacej misie s mandátom OSN.
"Ak niekto hovorí, že má dôkazy, nech ich predloží spojencom. Zatiaľ tak nikto neurobil. Takže tieto tvrdenia nemôžeme brať ako relevantné," konštatoval Lajčák.
Šéf slovenského rezortu diplomacie zároveň upozornil, že postoj NATO voči sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi je známy. Podľa neho už nikto neverí, že Asad môže zostať pri moci a dodal, že táto alternatíva neprichádzala do úvahy ani vlani v Ženeve pri rokovaniach o prechodnej vláde, v ktorej by boli predstavitelia súčasnej moci a ozbrojeného odporu.
Aliancia verí, že odchod Asada je iba otázkou času. Aj napriek tomu kľúčovou otázkou nie je Asad, ale to, aby nová moc, ktorá príde po ňom, mala demokratickú legitimitu a aby reprezentovala všetky sily spoločnosti a tiež náboženské skupiny.
"Aby to, čo príde po Asadovi, bolo lepšie ako to, čo odíde s Asadom. Netreba si myslieť, že odchodom Asada je misia splnená," zdôraznil Lajčák. A dodal, že s Asadom sa už nepočíta, lebo nikto nepochybuje o tom, že stratil akúkoľvek legitimitu a hodnovernosť.
Šéf slovenskej diplomacie priznal, že v radoch medzinárodného spoločenstva sú krajiny, ktoré preferujú politické riešenie situácie v Sýrii, ale sú aj krajiny, ktoré si vedia predstaviť aj iné scenáre.
Z hľadiska NATO ide o maximálnu pripravenosť na situácie, ktoré ešte len môžu nastať, napríklad zneužitie chemických zbraní.
"Istota, že chemické zbrane, ktoré objektívne v Sýrii sú, by sa dostali do rúk, ktoré nedokážeme kontrolovať, by naozaj vyžadovala reakciu NATO," uviedol Lajčák. A dodal, že NATO má obavy, aby sa tento typ zbraní nedostal napríklad do rúk teroristických alebo zločineckých organizácií.
Spresnil, že o povahe tejto reakcie ešte treba diskutovať, na úrovni veľvyslancov NATO a aj na ministerskej úrovni. Aj preto predstavitelia aliancie nešpecifikovali povahu prípadnej reakcie.
Na otázku TASR, čo presne znamená pripravenosť aliancie na nepredvídané situácie, Lajčák odpovedal, že NATO si najskôr musí byť vedomé potenciálnych hrozieb a tieto boli zadefinované.
"Existuje hrozba vymknutia spod kontroly chemických zbraní, ak dôjde k zmene režimu. Máme dôvody veriť, že to nebude riadené a kontrolované, kultúrne a mierumilovné ako v Európe. Všetko sa môže stať a mnohé skupiny možno sledujú vlastné ciele ako naložiť s týmito zbraňami," zhodnotil situáciu Lajčák.
Podľa jeho slov sa predstavitelia aliancie politicky zhodli na tom, že takýto scenár je neakceptovateľný, aj preto je namieste ostražitosť a pripravenosť.
V súvislosti s podozreniami, že už došlo k zneužitiu chemických zbraní, Lajčák upozornil, že môže ísť aj o zámerné spravodajské hry.
"Netreba si robiť ilúzie, že sa rozohrávajú viaceré hry v súvislosti s chemickými zbraňami. Niekomu by vyhovovalo vtiahnuť alianciu takýmto spôsobom do konfliktu. Ja som tiež zdôraznil, že sýrska vláda musí dovoliť vyšetriť takéto podozrenia, aby sa rozplynuli pochybnosti," povedal Lajčák.
Prípadné kontroly - po správach, že chemický arzenál použila tá či oná strana, by mali mať podobu medzinárodnej overovacej misie s mandátom OSN.
"Ak niekto hovorí, že má dôkazy, nech ich predloží spojencom. Zatiaľ tak nikto neurobil. Takže tieto tvrdenia nemôžeme brať ako relevantné," konštatoval Lajčák.
Šéf slovenského rezortu diplomacie zároveň upozornil, že postoj NATO voči sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi je známy. Podľa neho už nikto neverí, že Asad môže zostať pri moci a dodal, že táto alternatíva neprichádzala do úvahy ani vlani v Ženeve pri rokovaniach o prechodnej vláde, v ktorej by boli predstavitelia súčasnej moci a ozbrojeného odporu.
Aliancia verí, že odchod Asada je iba otázkou času. Aj napriek tomu kľúčovou otázkou nie je Asad, ale to, aby nová moc, ktorá príde po ňom, mala demokratickú legitimitu a aby reprezentovala všetky sily spoločnosti a tiež náboženské skupiny.
"Aby to, čo príde po Asadovi, bolo lepšie ako to, čo odíde s Asadom. Netreba si myslieť, že odchodom Asada je misia splnená," zdôraznil Lajčák. A dodal, že s Asadom sa už nepočíta, lebo nikto nepochybuje o tom, že stratil akúkoľvek legitimitu a hodnovernosť.
M. Lajčák: NATO chce pomôcť Afganistanu vybudovať stabilné inštitúcie
Brusel 23. apríla (TASR) - Pripravenosť NATO na nepredvídané udalosti v Sýrii a úloha Severoatlantickej aliancie v Afganistane po roku 2014 boli dnes dve hlavné politické témy na konferencii diplomatov aliancie v Bruseli. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.
Šéf slovenskej diplomacie rokovania diplomatov NATO a ich rozhovory so spojencami označil za veľmi otvorené. Debatám dominovala situácia v Sýrii, budúcnosť misie NATO v Afganistane a ministri spoločne odsúdili vojnové hrozby zo strany Severnej Kórey. Zazneli aj pozitívne názory na uzatvorenie dohody medzi Srbskom a Kosovom a priaznivo boli zhodnotené rokovania medzi americkým ministrom zahraničných vecí Johnom Kerrym a jeho ruským kolegom Sergejom Lavrovom v rámci Rady NATO-Rusko. Aliancia a Rusko konštatovali, že ide o fungujúci mechanizmus spolupráce.
Lajčák pripomenul, že diplomati NATO vyjadrili solidaritu s Tureckom, ktoré znáša dôsledky občianskej vojny v Sýrii a predniesli obavy ohľadom pokračujúceho zhoršovania politickej a humanitárnej situácie v tejto krajine.
"Aj naďalej silne preferujeme politické riešenie konfliktu a vládnu obavy z možného zneužitia chemických zbraní. Musíme byť ako aliancia pripravení, keby k niečomu takému došlo," zdôraznil Lajčák.
Politické debaty o budúcnosti misie NATO v Afganistane potvrdili, že aliancia vstupuje do citlivého obdobia, pričom zaťažkávajúcou skúškou budú prezidentské voľby v Afganistane na jar budúceho roku. Aliancia si želá, aby to bol demokratický a transparentný proces, ktorý afganskú spoločnosť zjednotí a nebude rozdeľovať.
"Chceme pomôcť vybudovať stabilné politické a vojenské inštitúcie. Ministerstvo obrany, políciu, celý politický systém. Lebo sú základom fungovania štátu," predstavil Lajčák ambície aliancie.
Slovensko ako súčasť NATO si je podľa jeho slov vedomé svojej zodpovednosti a chce byť súčasťou budúceho mandátu, o podobe ktorého sa ešte rokuje, zameraného na výcvik a odbornú prípravu afganských vojenských a policajných síl.
Záväzky NATO majú v tomto smere aj finančnú podobu, čo sa dohodlo vlani na summite aliancie v Chicagu, podľa Lajčáka je však dôležité, aby tieto prostriedky boli afganskou stranou využité účelne a transparentne.
Brusel 23. apríla (TASR) - Pripravenosť NATO na nepredvídané udalosti v Sýrii a úloha Severoatlantickej aliancie v Afganistane po roku 2014 boli dnes dve hlavné politické témy na konferencii diplomatov aliancie v Bruseli. Uviedol to minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.
Šéf slovenskej diplomacie rokovania diplomatov NATO a ich rozhovory so spojencami označil za veľmi otvorené. Debatám dominovala situácia v Sýrii, budúcnosť misie NATO v Afganistane a ministri spoločne odsúdili vojnové hrozby zo strany Severnej Kórey. Zazneli aj pozitívne názory na uzatvorenie dohody medzi Srbskom a Kosovom a priaznivo boli zhodnotené rokovania medzi americkým ministrom zahraničných vecí Johnom Kerrym a jeho ruským kolegom Sergejom Lavrovom v rámci Rady NATO-Rusko. Aliancia a Rusko konštatovali, že ide o fungujúci mechanizmus spolupráce.
Lajčák pripomenul, že diplomati NATO vyjadrili solidaritu s Tureckom, ktoré znáša dôsledky občianskej vojny v Sýrii a predniesli obavy ohľadom pokračujúceho zhoršovania politickej a humanitárnej situácie v tejto krajine.
"Aj naďalej silne preferujeme politické riešenie konfliktu a vládnu obavy z možného zneužitia chemických zbraní. Musíme byť ako aliancia pripravení, keby k niečomu takému došlo," zdôraznil Lajčák.
Politické debaty o budúcnosti misie NATO v Afganistane potvrdili, že aliancia vstupuje do citlivého obdobia, pričom zaťažkávajúcou skúškou budú prezidentské voľby v Afganistane na jar budúceho roku. Aliancia si želá, aby to bol demokratický a transparentný proces, ktorý afganskú spoločnosť zjednotí a nebude rozdeľovať.
"Chceme pomôcť vybudovať stabilné politické a vojenské inštitúcie. Ministerstvo obrany, políciu, celý politický systém. Lebo sú základom fungovania štátu," predstavil Lajčák ambície aliancie.
Slovensko ako súčasť NATO si je podľa jeho slov vedomé svojej zodpovednosti a chce byť súčasťou budúceho mandátu, o podobe ktorého sa ešte rokuje, zameraného na výcvik a odbornú prípravu afganských vojenských a policajných síl.
Záväzky NATO majú v tomto smere aj finančnú podobu, čo sa dohodlo vlani na summite aliancie v Chicagu, podľa Lajčáka je však dôležité, aby tieto prostriedky boli afganskou stranou využité účelne a transparentne.
