Bratislava/Brusel/Krakov 16. januára (TASR) – Predstavitelia krajín zapojených do riešenia konfliktu na východe Ukrajiny začali v druhej polovici minulého roka opäť hovoriť o potrebe nasadiť v nepokojnom regióne mierové sily OSN. Presadenie takejto myšlienky je v súčasnosti stále neisté, keďže v otázkach podoby a úloh uvažovanej mierovej misie pretrváva značná nejednotnosť.

Podľa vyjadrenia nemeckého ministra zahraničných vecí Sigmara Gabriela zo začiatku januára je nasadenie mierových síl OSN jediným spôsobom, ako zaistiť dodržiavanie prímeria v Donbase. Od "robustnej" misie si tiež sľubuje zaistenie odsunu ťažkých zbraní.

Dohodu v tejto záležitosti by chcel Gabriel dosiahnuť do polovice marca, teda ešte pred prezidentskými voľbami v Rusku. Práve ruský prezident Vladimir Putin bol tým, kto vlani v septembri oživil myšlienku mierových síl OSN na východe Ukrajiny. Tzv. modré prilby majú podľa predstavy Ruska zabezpečovať ochranu pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), pôsobiacich v Donbase na základe dohôd z Minska.

Ukrajina, ktorá v konflikte so separatistami v Donbase označuje Rusko za agresora, prišla s vlastným návrhom, pričom požaduje, aby mierové sily neboli rozmiestnené iba na frontovej línii, ale na celom území separatistických oblastí vrátane hranice s Ruskom. Zároveň nepripúšťa, aby sa na takejto misii podieľalo Rusko.

Stretnutie v tzv. normandskom formáte (Nemecko, Francúzsko, Ukrajina a Rusko), ktoré by sa týkalo zvažovanej mierovej misie OSN, navrhuje šéf nemeckej diplomacie uskutočniť v polovici februára počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Otázkou, akú šancu na úspech má táto myšlienka, sa zaoberali v uplynulých týždňoch vo svojich článkoch viacerí analytici.

"Prvý návrh Ruska... nemôže fungovať, ale otvára veľmi potrebný priestor pre diplomaciu," uviedla v decembrovej analýze medzinárodná mimovládna organizácia International Crisis Group (ICG).

V dokumente hodnotiacom šance na "prelomenie patu" v plnení dohôd z bieloruského Minska o riešení východoukrajinského konfliktu sa konštatuje, že rozmiestnenie modrých prílb na frontovej línii, ako predpokladal septembrový návrh Ruska, by "nepomohlo tento konflikt ukončiť". Mierotvorcovia musia podľa neho dostať "väčšiu úlohu" vrátane pomoci pri zabezpečení ukrajinsko-ruskej hranice.

"Sú dobré dôvody na to, aby boli zámery Ruska vnímané s podozrením, ale v situácii, keď plnenie minskej mierovej dohody viazne, jeho návrh poskytuje aspoň malú príležitosť na diplomaciu... Kyjev a jeho západní spojenci by mali ďalej rozvíjať myšlienky ohľadne toho, ako by mohli mierotvorcovia pomôcť. Diskusie s Ruskom by mali pokračovať a zmysluplná by bola ústrednejšia rola Európy," domnieva sa ICG.

Podľa uvedenej správy tiež musia západné mocnosti lepšie zohľadňovať vývoj, konkrétne rastúci odpor voči minským dohodám medzi samotnými Ukrajincami.

Oživením myšlienky mierových síl OSN v Donbase "dávajú Rusko i Ukrajina najavo, že si chcú vyhradiť určitý priestor na diplomatické manévre", uviedol v decembrovom článku časopis New Eastern Europe. "Cieľom každej strany pri takýchto mierových iniciatívach je preukázať svoju oddanosť mierovému riešeniu konfliktu v Donbase a zvaliť vinu za zlyhania vo vyjednávaní na toho druhého. Ozajstné nasadenie misie OSN je naďalej nepravdepodobné," napísal analytik na margo konkurenčných návrhov Ruska a Ukrajiny.

Dvojmesačník vydávaný v Poľsku pripomenul, že úplne prvý návrh nasadiť v Donbase mierové sily sa objavil už na jeseň 2014, teda iba niekoľko mesiacov po vypuknutí tamojšieho konfliktu. Kyjev sa vtedy podľa neho snažil zabrániť jeho možnému vystupňovaniu, zo strany partnerov – Spojených štátov, Nemecka a generálneho tajomníka OSN – sa mu však nedostalo väčšej podpory.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko spomínal mierotvorcov aj v roku 2016, a to v súvislosti s predpokladanými voľbami v oblastiach ovládaných separatistami. Následné rokovania s Ruskom boli neúspešné, avšak po úmrtí jedného z amerických pozorovateľov OBSE v dôsledku výbuchu míny vyjadril vlani Porošenko úmysel poukázať na túto záležitosť počas septembrovej rozpravy na pôde Valného zhromaždenia OSN. Nakoniec ho predbehol Putin, na čo Rusko v ten istý deň predstavilo príslušný návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.

"Medzinárodné spoločenstvo privítalo záväzok Ruska zapojiť sa do dialógu o mierových silách v Donbase, ale skritizovalo ruský návrh," uviedol New Eastern Europe, podľa ktorého sú doteraz otvorené zásadné otázky, ako je počet mierotvorcov, ich výzbroj či rámec ich pôsobenia.

Za "možno ten najdôležitejší" rozdiel v návrhoch Ruska a Ukrajiny však označuje "rozlišovanie úlohy Ruska" v danom konflikte. Zatiaľ čo Moskva chce vystupovať ako sprostredkovateľ medzi Kyjevom a separatistami, ukrajinská strana ju označuje za agresora, čo znamená, že príslušníkmi uvažovaných mierových síl by nemohli byť Rusi. "Takéto postoje sa vzájomne vylučujú a je preto veľmi ťažké viesť konštruktívny dialóg," konštatoval časopis.