Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a sucha predstavuje výnimočnú príležitosť, aby si ľudstvo uvedomilo, že šírenie púští nie je fatálnym javom a dá sa proti nemu účinne bojovať.
Autor TASR
New York/Bonn 17. júna (TASR) - Nedostatok vody akcentuje v roku 2013 Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a sucha, ktorý pripadá na 17. júna. V tomto roku téma tohto dňa znie: "Sucho a nedostatok vody."
Generálna riaditeľka Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) Irina Bokova v posolstve k tohtoročnému Svetovému dňu boja proti rozširovaniu púští a sucha zdôraznila, že "do roku 2025 dve tretiny osôb žijúcich v súčasnosti v suchých oblastiach sveta budú vystavené stresu z nedostatku vody. Pritom stres budú zintenzívňovať jednak nárast populácie, ďalej poľnohospodárska výroba, ale aj zvyšujúce sa znečisťovanie životného prostredia".
Ako uviedla Irina Bokova, odhaduje sa, že v súčasnosti žije v suchých oblastiach od 100 do 200 miliónov ľudí a už teraz majú obmedzený prístup k pitnej vode. Jej nedostatok v budúcich rokoch budú zapríčiňovať klimatické zmeny, ako aj extrémne hydrologické javy, zdôraznila generálna riaditeľka UNESCO. Rok 2013 je Medzinárodným rokom spolupráce v oblasti vody pripomenula Irina Bokova a konštatovala, že výzvy súvisiace s vodou sú komplexné. Preto aj riešenia týchto výziev musia mať viacrozmerný charakter. Vyžaduje si to novátorské myslenie a globálnu spoluprácu s cieľom zachovať ekosystémy, odstrániť chudobu a napredovať na ceste sociálnej rovnosti, podčiarkla.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) v decembri 2010 v rezolúcii A/RES/65/154 vyhlásilo rok 2013 za Medzinárodný rok spolupráce v oblasti vody. OSN vyhlásila Medzinárodný rok spolupráce v oblasti vody preto, lebo voda ako životne dôležitý zdroj pre človeka nepozná hranice. Najmenej 148 krajín má aspoň jednu cezhraničnú vodnú nádrž. Preto je spolupráca v oblasti vody dôležitá. Cieľom Medzinárodného roku spolupráce v oblasti vody je upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v oblasti vody je spolupráca potrebná i možná, ako aj odpovedať na výzvy, ktoré problematika spracovania vody vzhľadom na jej prístupnosť, rozdelenie jej zdrojov, spracovateľských i distribučných služieb so sebou prináša.
Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a sucha predstavuje výnimočnú príležitosť, aby si ľudstvo uvedomilo, že šírenie púští nie je fatálnym javom a dá sa proti nemu účinne postupovať spoluprácou na všetkých úrovniach.
OSN definuje dezertifikáciu ako zhoršenie kvality vyprahnutej, polosuchej a polovlhkej pôdy. V prvom rade dezertifikáciu zapríčiňuje činnosť človeka a klimatické zmeny.
Chudoba obyvateľstva, politická nestabilita, nadmerný výrub lesov, nadmerné spásanie trávnatých plôch hospodárskymi zvieratami, nesprávne používanie zavlažovacieho systému môžu tiež spôsobovať zmenu kvality úrodnej pôdy. Dezertifikáciou je priamo postihnutých okolo 250 miliónov ľudí.
V súčasnosti je Dohovor OSN o boji proti rozširovaniu púští (UNCCD) jediným univerzálnym a na medzinárodnej úrovni uznávaným nástrojom, ktorý spravuje problematiku zhoršovania pôdy a jej postupnú premenu na púšť v oblastiach veľkého sucha. Dohovor podpísalo vyše 190 krajín sveta vrátane Slovenska, ktoré tak urobilo 7. januára 2002.
Vznik a šírenie púští nie je v dejinách ľudstva novým javom. Vedci najmä pomocou výskumov archeológov už konštatovali, že mnohé v súčasnosti púštne oblasti mohli byť v dávnej minulosti úrodnými pôdami. Približne 25 až 30 percent zemského povrchu je - podľa údajov Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) - zasiahnutých vznikom a šírením púští.
Na Konferencii OSN o vzniku púští (UNCOD) bol v roku 1977 schválený Akčný plán boja proti šíreniu púští (PACD). Napriek tejto iniciatíve i ďalším aktivitám Program OSN pre životné prostredie v roku 1991 konštatoval, že pôda v suchých, polosuchých a čiastočne zavlažených oblastiach sa zhoršila, aj keď sa objavilo niekoľko "sporadických úspešných výsledkov".
Na Konferencii OSN o životnom prostredí a trvalo udržateľnom rozvoji v roku 1992 v Riu de Janeiro vyzvali účastníci VZ OSN, aby vytvorilo medzivládny rokovací výbor, ktorého úlohou bolo do júna 1994 vypracovať Dohovor o boji proti rozširovaniu púští v štátoch najviac postihnutých dlhodobým veľkým suchom a púštnou aktivitou - najmä v Afrike. VZ OSN v tom duchu schválilo v decembri 1992 rezolúciu, v roku 1994 vyhlásilo 17. jún za Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a sucha.
V súlade so stanovenými termínmi sa medzivládny výbor stretol na piatich zasadnutiach. Dohovor schválili 17. júna 1994 v Paríži. Do platnosti vstúpil 26. decembra 1996, 90 dní po tom, ako ho ratifikovalo 50 štátov.
Generálna riaditeľka Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) Irina Bokova v posolstve k tohtoročnému Svetovému dňu boja proti rozširovaniu púští a sucha zdôraznila, že "do roku 2025 dve tretiny osôb žijúcich v súčasnosti v suchých oblastiach sveta budú vystavené stresu z nedostatku vody. Pritom stres budú zintenzívňovať jednak nárast populácie, ďalej poľnohospodárska výroba, ale aj zvyšujúce sa znečisťovanie životného prostredia".
Ako uviedla Irina Bokova, odhaduje sa, že v súčasnosti žije v suchých oblastiach od 100 do 200 miliónov ľudí a už teraz majú obmedzený prístup k pitnej vode. Jej nedostatok v budúcich rokoch budú zapríčiňovať klimatické zmeny, ako aj extrémne hydrologické javy, zdôraznila generálna riaditeľka UNESCO. Rok 2013 je Medzinárodným rokom spolupráce v oblasti vody pripomenula Irina Bokova a konštatovala, že výzvy súvisiace s vodou sú komplexné. Preto aj riešenia týchto výziev musia mať viacrozmerný charakter. Vyžaduje si to novátorské myslenie a globálnu spoluprácu s cieľom zachovať ekosystémy, odstrániť chudobu a napredovať na ceste sociálnej rovnosti, podčiarkla.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) v decembri 2010 v rezolúcii A/RES/65/154 vyhlásilo rok 2013 za Medzinárodný rok spolupráce v oblasti vody. OSN vyhlásila Medzinárodný rok spolupráce v oblasti vody preto, lebo voda ako životne dôležitý zdroj pre človeka nepozná hranice. Najmenej 148 krajín má aspoň jednu cezhraničnú vodnú nádrž. Preto je spolupráca v oblasti vody dôležitá. Cieľom Medzinárodného roku spolupráce v oblasti vody je upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v oblasti vody je spolupráca potrebná i možná, ako aj odpovedať na výzvy, ktoré problematika spracovania vody vzhľadom na jej prístupnosť, rozdelenie jej zdrojov, spracovateľských i distribučných služieb so sebou prináša.
Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a sucha predstavuje výnimočnú príležitosť, aby si ľudstvo uvedomilo, že šírenie púští nie je fatálnym javom a dá sa proti nemu účinne postupovať spoluprácou na všetkých úrovniach.
OSN definuje dezertifikáciu ako zhoršenie kvality vyprahnutej, polosuchej a polovlhkej pôdy. V prvom rade dezertifikáciu zapríčiňuje činnosť človeka a klimatické zmeny.
Chudoba obyvateľstva, politická nestabilita, nadmerný výrub lesov, nadmerné spásanie trávnatých plôch hospodárskymi zvieratami, nesprávne používanie zavlažovacieho systému môžu tiež spôsobovať zmenu kvality úrodnej pôdy. Dezertifikáciou je priamo postihnutých okolo 250 miliónov ľudí.
V súčasnosti je Dohovor OSN o boji proti rozširovaniu púští (UNCCD) jediným univerzálnym a na medzinárodnej úrovni uznávaným nástrojom, ktorý spravuje problematiku zhoršovania pôdy a jej postupnú premenu na púšť v oblastiach veľkého sucha. Dohovor podpísalo vyše 190 krajín sveta vrátane Slovenska, ktoré tak urobilo 7. januára 2002.
Vznik a šírenie púští nie je v dejinách ľudstva novým javom. Vedci najmä pomocou výskumov archeológov už konštatovali, že mnohé v súčasnosti púštne oblasti mohli byť v dávnej minulosti úrodnými pôdami. Približne 25 až 30 percent zemského povrchu je - podľa údajov Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) - zasiahnutých vznikom a šírením púští.
Na Konferencii OSN o vzniku púští (UNCOD) bol v roku 1977 schválený Akčný plán boja proti šíreniu púští (PACD). Napriek tejto iniciatíve i ďalším aktivitám Program OSN pre životné prostredie v roku 1991 konštatoval, že pôda v suchých, polosuchých a čiastočne zavlažených oblastiach sa zhoršila, aj keď sa objavilo niekoľko "sporadických úspešných výsledkov".
Na Konferencii OSN o životnom prostredí a trvalo udržateľnom rozvoji v roku 1992 v Riu de Janeiro vyzvali účastníci VZ OSN, aby vytvorilo medzivládny rokovací výbor, ktorého úlohou bolo do júna 1994 vypracovať Dohovor o boji proti rozširovaniu púští v štátoch najviac postihnutých dlhodobým veľkým suchom a púštnou aktivitou - najmä v Afrike. VZ OSN v tom duchu schválilo v decembri 1992 rezolúciu, v roku 1994 vyhlásilo 17. jún za Svetový deň boja proti rozširovaniu púští a sucha.
V súlade so stanovenými termínmi sa medzivládny výbor stretol na piatich zasadnutiach. Dohovor schválili 17. júna 1994 v Paríži. Do platnosti vstúpil 26. decembra 1996, 90 dní po tom, ako ho ratifikovalo 50 štátov.
