Rusko plánuje v Moldavsku ovplyvňovať aj oblasť vzdelávania. Pre moldavských žiakov sa má zaviesť "dištančné vzdelávanie v ruskom jazyku".
Autor TASR
Moskva 15. marca (TASR) — Rusko má konkrétne plány, ako zabrániť orientácii Moldavska na Západ. Obsahuje ich strategický dokument Kremľa z leta 2021, informovali v stredu nemecké médiá vrátane staníc WDR, NDR a novín Süddeutsche Zeitung.
Hlavným cieľom Moskvy je podľa dokumentu s názvom Strategické ciele Ruskej federácie v Moldavskej republike "brániť vonkajším aktérom v ich snahe zasahovať do vnútorných záležitostí (Moldavskej) republiky". Za vonkajších aktérov sú považované Spojené štáty, členské krajiny EÚ, Turecko a Ukrajina. Tieto krajiny chcú v Moldavsku podľa Kremľa posilniť vplyv Severoatlantickej aliancie a oslabiť pozíciu Ruska.
Rusko chce, aby sa Moldavsko stalo členmi zoskupení, ktorým dominuje, ako sú Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) či Eurázijská ekonomická únia. Medzi politickými a ekonomickými elitami sa majú podľa dokumentu podnecovať "proruské nálady".
Rusko plánuje v Moldavsku ovplyvňovať aj oblasť vzdelávania. Pre moldavských žiakov sa má zaviesť "dištančné vzdelávanie v ruskom jazyku". V Moldavsku by sa mali otvoriť pobočky ruských univerzít.
V dlhodobom horizonte do roku 2030 mieni Rusko v moldavskej spoločnosti a politických kruhoch podľa citovaného dokumentu presadiť "negatívny postoj voči NATO". Moskva chce dovtedy v Moldavsku takisto zaistiť "posilnenú prítomnosť ruských médií".
Uvedené nemecké médiá tvrdia, že podľa západných bezpečnostných expertov je tento dokument pravý.
Moldavsko, ktoré nie je členom NATO, má v posledných rokoch prozápadnú orientáciu, čo Moskva kritizuje. Napätie medzi oboma krajinami vzrástlo po ruskej invázii na Ukrajinu.
Kišiňov už viackrát obvinil Moskvu z plánovania násilného zvrhnutia vlády prostredníctvom sabotérov vydávajúcich sa za protivládnych demonštrantov.
Kremeľ popiera, že sa snaží destabilizovať situáciu v tejto bývalej sovietskej republike. Obviňuje naopak Ukrajinu a ďalšie krajiny z podnecovania nestability v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko, kde má Rusko od 90. rokov rozmiestnených svojich vojakov.
Hlavným cieľom Moskvy je podľa dokumentu s názvom Strategické ciele Ruskej federácie v Moldavskej republike "brániť vonkajším aktérom v ich snahe zasahovať do vnútorných záležitostí (Moldavskej) republiky". Za vonkajších aktérov sú považované Spojené štáty, členské krajiny EÚ, Turecko a Ukrajina. Tieto krajiny chcú v Moldavsku podľa Kremľa posilniť vplyv Severoatlantickej aliancie a oslabiť pozíciu Ruska.
Rusko chce, aby sa Moldavsko stalo členmi zoskupení, ktorým dominuje, ako sú Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) či Eurázijská ekonomická únia. Medzi politickými a ekonomickými elitami sa majú podľa dokumentu podnecovať "proruské nálady".
Rusko plánuje v Moldavsku ovplyvňovať aj oblasť vzdelávania. Pre moldavských žiakov sa má zaviesť "dištančné vzdelávanie v ruskom jazyku". V Moldavsku by sa mali otvoriť pobočky ruských univerzít.
V dlhodobom horizonte do roku 2030 mieni Rusko v moldavskej spoločnosti a politických kruhoch podľa citovaného dokumentu presadiť "negatívny postoj voči NATO". Moskva chce dovtedy v Moldavsku takisto zaistiť "posilnenú prítomnosť ruských médií".
Uvedené nemecké médiá tvrdia, že podľa západných bezpečnostných expertov je tento dokument pravý.
Moldavsko, ktoré nie je členom NATO, má v posledných rokoch prozápadnú orientáciu, čo Moskva kritizuje. Napätie medzi oboma krajinami vzrástlo po ruskej invázii na Ukrajinu.
Kišiňov už viackrát obvinil Moskvu z plánovania násilného zvrhnutia vlády prostredníctvom sabotérov vydávajúcich sa za protivládnych demonštrantov.
Kremeľ popiera, že sa snaží destabilizovať situáciu v tejto bývalej sovietskej republike. Obviňuje naopak Ukrajinu a ďalšie krajiny z podnecovania nestability v moldavskom separatistickom regióne Podnestersko, kde má Rusko od 90. rokov rozmiestnených svojich vojakov.