Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výrazne skorodovaný meč bol pôvodne považovaný za slávnostnú vojenskú šabľu. Bližšie skúmanie odhalilo, že meč pochádza z Japonska z obdobia Edo (1603 až 1868).
Autor TASR
Berlín 29. augusta (TASR) – Archeológovia v Nemecku našli bohato zdobený japonský meč zo 17. storočia. Zbraň vykopali z ruín pivnice zničenej počas druhej svetovej vojny, nie je však známe, ako sa tam dostala. TASR informuje podľa správy servera Live Science.
Archeológovia Štátneho pamiatkového úradu (LDA) v Berlíne meč objavili v zime roku 2022 počas vykopávok obytných a komerčných priestorov na najstaršom námestí Berlína, Molkenmarkte, rozrumenom počas druhej svetovej vojny. Bývalé pivnice boli koncom vojny zavezené vojnovým odpadom, okrem iného súčasťami konských postrojov ako sú uzdy, ostrohy, zubadlá či popruhy, uvádza vyhlásenie úradu. Počas obnovy mesta v 60. rokoch miesto prekryli ulice a iná zástavba.
Výrazne skorodovaný meč bol pôvodne považovaný za slávnostnú vojenskú šabľu. Bližšie skúmanie odhalilo, že meč pochádza z Japonska z obdobia Edo (1603 až 1868). Čepeľ meča však môže byť ešte staršia a môže pochádzať z 15. storočia, uvádza vyhlásenie Múzea prehistórie a ranej histórie v Berlíne.
Počas reštaurátorských prác vysvitlo, že artefakt je fragmentom krátkeho japonského meča známeho ako wakizaši. Riaditeľ múzea prehistórie a ranej histórie Matthias Wemhoff uvádza, že tieto meče bol nielen symbolom postavenia hodnostárov, ale aj záložnou zbraňou samurajov používanou v stiesnených priestoroch, kde bolo použitie katany nepraktické alebo nemožné. Katana bola rovnako ako wakizaši typ meča, jej čepeľ však bola dlhšia, preto sa ňou bojovalo v otvorených priestranstvách.
Rúčku meča poškodili vysoké teploty, zachovali sa na nej však kusy dreva a látky, pokračuje vyhlásenie múzea. Reštaurátori na rukoväti pod záštitou meča objavili objímku (fuči) širokú jeden centimeter. Zdobí ju rytina boha Daikoku, jedného zo siedmich japonských bohov šťastia. Identitu boha sa podarilo určiť podľa predmetov, ktoré drží – kladiva a vrecka ryže.
Záštita meča (cuba) je ozdobená maľbami chryzantém a vĺn, výzdoba je však výrazne poškodená.
Röntgenové snímky meča ukázali, že jeho čepeľ bola skrátená a rúčka nie je pôvodná. Upozornili na to dve diery v tŕni meča, teda v časti, ku ktorej sa rúčka upevňuje. Pôvodná rúčka by bola s tŕňom spojená dvomi kolíkmi prechádzajúcimi oboma otvormi v tŕni, súčasná rúčka je však spojená iba jedným kolíkom.
Nie je známe, ako sa meč dostal do Nemecka. Je možné, že bol darom prineseným diplomatickou misiou v 19. storočí. Záhadou zostáva aj to, ako ho získali ľudia, ktorí ho na mieste nálezu počas druhej svetovej vojny zanechali, dodáva Wemhoff.
Archeológovia Štátneho pamiatkového úradu (LDA) v Berlíne meč objavili v zime roku 2022 počas vykopávok obytných a komerčných priestorov na najstaršom námestí Berlína, Molkenmarkte, rozrumenom počas druhej svetovej vojny. Bývalé pivnice boli koncom vojny zavezené vojnovým odpadom, okrem iného súčasťami konských postrojov ako sú uzdy, ostrohy, zubadlá či popruhy, uvádza vyhlásenie úradu. Počas obnovy mesta v 60. rokoch miesto prekryli ulice a iná zástavba.
Výrazne skorodovaný meč bol pôvodne považovaný za slávnostnú vojenskú šabľu. Bližšie skúmanie odhalilo, že meč pochádza z Japonska z obdobia Edo (1603 až 1868). Čepeľ meča však môže byť ešte staršia a môže pochádzať z 15. storočia, uvádza vyhlásenie Múzea prehistórie a ranej histórie v Berlíne.
Počas reštaurátorských prác vysvitlo, že artefakt je fragmentom krátkeho japonského meča známeho ako wakizaši. Riaditeľ múzea prehistórie a ranej histórie Matthias Wemhoff uvádza, že tieto meče bol nielen symbolom postavenia hodnostárov, ale aj záložnou zbraňou samurajov používanou v stiesnených priestoroch, kde bolo použitie katany nepraktické alebo nemožné. Katana bola rovnako ako wakizaši typ meča, jej čepeľ však bola dlhšia, preto sa ňou bojovalo v otvorených priestranstvách.
Rúčku meča poškodili vysoké teploty, zachovali sa na nej však kusy dreva a látky, pokračuje vyhlásenie múzea. Reštaurátori na rukoväti pod záštitou meča objavili objímku (fuči) širokú jeden centimeter. Zdobí ju rytina boha Daikoku, jedného zo siedmich japonských bohov šťastia. Identitu boha sa podarilo určiť podľa predmetov, ktoré drží – kladiva a vrecka ryže.
Záštita meča (cuba) je ozdobená maľbami chryzantém a vĺn, výzdoba je však výrazne poškodená.
Röntgenové snímky meča ukázali, že jeho čepeľ bola skrátená a rúčka nie je pôvodná. Upozornili na to dve diery v tŕni meča, teda v časti, ku ktorej sa rúčka upevňuje. Pôvodná rúčka by bola s tŕňom spojená dvomi kolíkmi prechádzajúcimi oboma otvormi v tŕni, súčasná rúčka je však spojená iba jedným kolíkom.
Nie je známe, ako sa meč dostal do Nemecka. Je možné, že bol darom prineseným diplomatickou misiou v 19. storočí. Záhadou zostáva aj to, ako ho získali ľudia, ktorí ho na mieste nálezu počas druhej svetovej vojny zanechali, dodáva Wemhoff.
