Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
NATO malo pred začiatkom ruskej agresie na Ukrajine v každej z pobaltských krajín len okolo 1000 vojakov.
Autor TASR
Brusel 16. júna (TASR) - Nemecko je pripravené viesť bojovú brigádu v Litve a chce sa na nej podieľať štvorciferným počtom vojakov. Vo štvrtok to vyhlásila nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová na okraj stretnutia šéfov rezortov obrany krajín NATO v Bruseli. TASR prevzala správu z agentúry DPA.
Lambrechtová vyzvala spojencov na podporu nemeckej iniciatívy vytvoriť mnohonárodnostné bojové jednotky na východnom krídle NATO v Litve. Trojica pobaltských štátov žiada spojencov o silnejšiu podporu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, keďže takisto pociťuje ohrozenie zo strany Moskvy, vysvetľuje DPA.
Lotyšský minister obrany Artis Pabriks zdôraznil, že Litva, Lotyšsko a Estónsko nežiadajú len zvýšenie počtu vojakov, ale aj zlepšenie plánov pre núdzové situácie, transfer vojenskej techniky a rozvoj bojových štruktúr.
Okrem trojice pobaltských krajín pôsobia mnohonárodnostné bojové skupiny Severoatlantickej aliancie v rámci východného krídla aj na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku.
Konečné rozhodnutie ohľadom posilnenia stálej prítomnosti síl NATO v týchto oblastiach sa má prijať koncom júna na summite v Madride. Medzi partnermi však panujú nezhody, kde presne by mali byť vojaci umiestnení a tiež, aký by mal byť ich počet.
Niektorí odborníci podľa agentúry Reuters tvrdia, že nemá zmysel rozmiestniť bojové jednotky v blízkosti ruských hraníc, pretože by tak boli vystavené riziku, že utrpia porážku počas prvej vlny útoku. Preto navrhujú ich umiestnenie ďalej do tyla.
Americký minister obrany Lloyd Austin v súvislosti s vojnou na Ukrajine vyhlásil, že počíta s pretrvávaním jednoty medzi partnermi v NATO.
Británia vo štvrtok oznámila, že by mohla do Estónska vyslať ďalších vojakov a viesť tam bojovú brigádu. Britský minister obrany Ben Wallace novinárom v Bruseli povedal, že Londýn plánuje transformáciu dvoch svojich bojových skupín v Estónsku do väčšej jednotky, pričom počíta s rozsiahlym posilnením vojakov, ktorí budú v pohotovosti.
NATO malo pred začiatkom ruskej agresie na Ukrajine v každej z pobaltských krajín len okolo 1000 vojakov. Bezprostredne po 24. februári, keď Rusko napadlo Ukrajinu, vyslalo NATO na svoje východné krídlo - najmä do Pobaltia - ďalších vojakov, bojové lode a lietadlá a pod priame velenie NATO zaradilo približne 40.000 vojakov. Zriadenie bojových brigád, ktoré sú tvorené zhruba 3000 až 5000 vojakmi, by výrazne posilnilo východné krídlo NATO.
Lambrechtová vyzvala spojencov na podporu nemeckej iniciatívy vytvoriť mnohonárodnostné bojové jednotky na východnom krídle NATO v Litve. Trojica pobaltských štátov žiada spojencov o silnejšiu podporu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, keďže takisto pociťuje ohrozenie zo strany Moskvy, vysvetľuje DPA.
Lotyšský minister obrany Artis Pabriks zdôraznil, že Litva, Lotyšsko a Estónsko nežiadajú len zvýšenie počtu vojakov, ale aj zlepšenie plánov pre núdzové situácie, transfer vojenskej techniky a rozvoj bojových štruktúr.
Okrem trojice pobaltských krajín pôsobia mnohonárodnostné bojové skupiny Severoatlantickej aliancie v rámci východného krídla aj na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku.
Konečné rozhodnutie ohľadom posilnenia stálej prítomnosti síl NATO v týchto oblastiach sa má prijať koncom júna na summite v Madride. Medzi partnermi však panujú nezhody, kde presne by mali byť vojaci umiestnení a tiež, aký by mal byť ich počet.
Niektorí odborníci podľa agentúry Reuters tvrdia, že nemá zmysel rozmiestniť bojové jednotky v blízkosti ruských hraníc, pretože by tak boli vystavené riziku, že utrpia porážku počas prvej vlny útoku. Preto navrhujú ich umiestnenie ďalej do tyla.
Americký minister obrany Lloyd Austin v súvislosti s vojnou na Ukrajine vyhlásil, že počíta s pretrvávaním jednoty medzi partnermi v NATO.
Británia vo štvrtok oznámila, že by mohla do Estónska vyslať ďalších vojakov a viesť tam bojovú brigádu. Britský minister obrany Ben Wallace novinárom v Bruseli povedal, že Londýn plánuje transformáciu dvoch svojich bojových skupín v Estónsku do väčšej jednotky, pričom počíta s rozsiahlym posilnením vojakov, ktorí budú v pohotovosti.
NATO malo pred začiatkom ruskej agresie na Ukrajine v každej z pobaltských krajín len okolo 1000 vojakov. Bezprostredne po 24. februári, keď Rusko napadlo Ukrajinu, vyslalo NATO na svoje východné krídlo - najmä do Pobaltia - ďalších vojakov, bojové lode a lietadlá a pod priame velenie NATO zaradilo približne 40.000 vojakov. Zriadenie bojových brigád, ktoré sú tvorené zhruba 3000 až 5000 vojakmi, by výrazne posilnilo východné krídlo NATO.
