Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lukašenko zložil prezidentskú prísahu prekvapivo v stredu dopoludnia.
Autor TASR
Berlín 23. septembra (TASR) - Nemecká vláda ani po jeho nečakanej inaugurácii neuznáva Alexandra Lukašenka ako bieloruského prezidenta. Inaugurácia, ktorá sa konala v Paláci nezávislosti v hlavnom meste Minsk, nebola legitímna, povedal v stredu v Berlíne hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert.
Seibert podľa agentúry Reuters zopakoval, že prezidentské voľby v Bielorusku z 9. augusta neboli ani slobodné, ani demokratické. Vyzval tiež na okamžité zastavenie tvrdých zásahov bezpečnostných zložiek voči pokojným demonštrantom, prepustenie politických väzňov a začatie dialógu s opozíciou.
Zároveň v mene nemeckej vlády vyjadril ľútosť nad tým, že ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ sa zatiaľ nedohodli na sankciách voči Bielorusku. "Naším cieľom je a aj zostane, aby sme čo najskôr prijali takéto reštriktívne opatrenia," povedal Seibert.
Uvalenie sankcií voči Bielorusku zablokoval naposledy Cyprus, ktorý tento krok vysvetlil tým, že chce dosiahnuť uvalenie sankcií EÚ aj voči Turecku, ktoré v sporných vodách na východe Stredozemného moria vykonáva prieskum ložísk zemného plynu.
Šieste funkčné obdobie Lukašenka kritizovalo aj Česko. "Voľby v Bielorusku neprebehli slobodne a férovo. Preto nie sú ich výsledky legitímne, preto nie je legitímna ani dnešná inaugurácia Alexandra Lukašenka. Bieloruská občianska spoločnosť má plnú podporu Česka. Bielorusi si zaslúžia slobodu," napísal na Twitteri český minister zahraničných vecí Tomáš Petříček.
Lukašenko zložil prezidentskú prísahu prekvapivo v stredu dopoludnia. Napriek tomu, že zvyčajne je takýto významný štátny akt oznámený niekoľko dní vopred, tentoraz sa tak nestalo.
Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, vo voľbách podľa oficiálnych výsledkov získal 80,1 percenta hlasov, zatiaľ čo jeho hlavnú súperku a súčasnú líderku opozície Sviatlanu Cichanovskú podporilo desať percent voličov.
Po zverejnení výsledkov vypukli v Bielorusku masové protesty, ktoré stále pretrvávajú. Európsky parlament prijal uznesenie o situácii v Bielorusku, v ktorom neuznáva výsledky prezidentských volieb a odsudzuje bieloruské orgány za násilné potlačenie pokojných protestov.
Seibert podľa agentúry Reuters zopakoval, že prezidentské voľby v Bielorusku z 9. augusta neboli ani slobodné, ani demokratické. Vyzval tiež na okamžité zastavenie tvrdých zásahov bezpečnostných zložiek voči pokojným demonštrantom, prepustenie politických väzňov a začatie dialógu s opozíciou.
Zároveň v mene nemeckej vlády vyjadril ľútosť nad tým, že ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ sa zatiaľ nedohodli na sankciách voči Bielorusku. "Naším cieľom je a aj zostane, aby sme čo najskôr prijali takéto reštriktívne opatrenia," povedal Seibert.
Uvalenie sankcií voči Bielorusku zablokoval naposledy Cyprus, ktorý tento krok vysvetlil tým, že chce dosiahnuť uvalenie sankcií EÚ aj voči Turecku, ktoré v sporných vodách na východe Stredozemného moria vykonáva prieskum ložísk zemného plynu.
Šieste funkčné obdobie Lukašenka kritizovalo aj Česko. "Voľby v Bielorusku neprebehli slobodne a férovo. Preto nie sú ich výsledky legitímne, preto nie je legitímna ani dnešná inaugurácia Alexandra Lukašenka. Bieloruská občianska spoločnosť má plnú podporu Česka. Bielorusi si zaslúžia slobodu," napísal na Twitteri český minister zahraničných vecí Tomáš Petříček.
Volby v Bělorusku neproběhly svobodně a férově. Proto nejsou jejich výsledky legitimní, proto není legitimní ani dnešní inaugurace Alexandra Lukašenka. Běloruská občanská společnost má plnou podporu Česka. Bělorusové si zaslouží svobodu.
— Tomáš Petříček (@TPetricek) September 23, 2020
Lukašenko zložil prezidentskú prísahu prekvapivo v stredu dopoludnia. Napriek tomu, že zvyčajne je takýto významný štátny akt oznámený niekoľko dní vopred, tentoraz sa tak nestalo.
Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, vo voľbách podľa oficiálnych výsledkov získal 80,1 percenta hlasov, zatiaľ čo jeho hlavnú súperku a súčasnú líderku opozície Sviatlanu Cichanovskú podporilo desať percent voličov.
Po zverejnení výsledkov vypukli v Bielorusku masové protesty, ktoré stále pretrvávajú. Európsky parlament prijal uznesenie o situácii v Bielorusku, v ktorom neuznáva výsledky prezidentských volieb a odsudzuje bieloruské orgány za násilné potlačenie pokojných protestov.
