Rozhodnutie aliancie o rozšírení svojho veliteľského centra a infraštruktúry ozbrojených síl je reakciou na vzrastajúcu hrozbu zo strany Ruskej federácie.
Autor TASR
Brusel 1. júna (TASR) - Nové veliteľské stredisko NATO pre rýchlu reakciu bude sídliť v juhonemeckom meste Ulm. Informovala o tom v piatok agentúra DPA s odvolaním sa na zdroje z prostredia tejto aliancie.
Stredisko bude situované vo wilhelmsburských kasárňach v meste, ktoré sú už i nadnárodným veliteľským centrom NATO pre medzinárodné krízové zásahy. Oficiálne rozhodnutie sa očakáva koncom budúceho týždňa na stretnutí ministrov obrany členských štátov Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Prítomná bude i šéfka nemeckého rezortu obrany Ursula von der Leyenová.
Rozhodnutie aliancie o rozšírení svojho veliteľského centra a infraštruktúry ozbrojených síl je reakciou na vzrastajúcu hrozbu zo strany Ruskej federácie. Ohrozené sa cítia najmä členské štáty NATO vo východnej Európe, ktoré susedia s Ruskom, zvlášť po tom, ako Rusko vtrhlo na ukrajinský polostrov Krym a ponúklo svoju podporu proruským povstalcom v Donbase.
NATO počas obdobia normalizovania vzťahov s Ruskom po studenej vojne výrazne znížilo počet svojich veliteľských stredísk - z niekoľkých desiatok na sedem. Aliancia zredukovala i počet svojich vojakov z vyše 20.000 na 6800.
Severoatlantická aliancia vo svojej nedávnej tajnej správe podľa DPA spochybnila svoju schopnosť pohotovo reagovať v prípade, ak by Rusko spustilo náhly útok na niektorý členský štát tohto obranného spolku.
Stredisko bude situované vo wilhelmsburských kasárňach v meste, ktoré sú už i nadnárodným veliteľským centrom NATO pre medzinárodné krízové zásahy. Oficiálne rozhodnutie sa očakáva koncom budúceho týždňa na stretnutí ministrov obrany členských štátov Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Prítomná bude i šéfka nemeckého rezortu obrany Ursula von der Leyenová.
Rozhodnutie aliancie o rozšírení svojho veliteľského centra a infraštruktúry ozbrojených síl je reakciou na vzrastajúcu hrozbu zo strany Ruskej federácie. Ohrozené sa cítia najmä členské štáty NATO vo východnej Európe, ktoré susedia s Ruskom, zvlášť po tom, ako Rusko vtrhlo na ukrajinský polostrov Krym a ponúklo svoju podporu proruským povstalcom v Donbase.
NATO počas obdobia normalizovania vzťahov s Ruskom po studenej vojne výrazne znížilo počet svojich veliteľských stredísk - z niekoľkých desiatok na sedem. Aliancia zredukovala i počet svojich vojakov z vyše 20.000 na 6800.
Severoatlantická aliancia vo svojej nedávnej tajnej správe podľa DPA spochybnila svoju schopnosť pohotovo reagovať v prípade, ak by Rusko spustilo náhly útok na niektorý členský štát tohto obranného spolku.