Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vojna v Gaze sa začala 7. októbra bezprecedentným útokom palestínskych militantov z radikálneho hnutia Hamas i ďalších skupín na juh Izraela, pri ktorom zahynulo zhruba 1200 ľudí, väčšinou civilistov.
Autor TASR
Berlín 7. decembra (TASR) - Nemecko chce, aby Európska únia zvážila zavedenie sankcií voči extrémistom z radov izraelských osadníkov, ktorí sú zodpovední za vlnu násilia voči Palestínčanom na okupovanom západnom brehu Jordánu, uviedlo v stredu prostredníctvom svojho hovorcu ministerstvo zahraničných vecí v Berlíne. TASR informuje podľa agentúry AFP.
Spojené štáty v utorok takisto v stredu uviedli, že nebudú udeľovať víza extrémistom z radov osadníkov v reakcii na násilnosti na Západnom brehu Jordánu, ktoré vypukli po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra. Podľa AFP ide zo strany USA o zriedkavý konkrétny krok zameraný voči občanom Izraela.
Ako v stredu uviedol hovorca rezortu nemeckej diplomacie Sebastian Fischer, Berlín víta fakt, že USA "podniknú konkrétne opatrenia vo forme obmedzení vstupu" extrémistických osadníkov na americké územie. Podľa neho je preto dôležité, aby sa debaty o tejto otázke posunuli aj na celoeurópsku úroveň.
Berlín podľa Fischera "aktívne prispieva" do diskusií o tejto téme pred schôdzkou ministrov zahraničných vecí EÚ, ktorá sa uskutoční v Bruseli 11. decembra.
Belgický premiér Alexander de Croo ešte začiatkom novembra vyzval Úniu, aby zvážila zamedzenie vstupu pre "extrémistov" z radov Izraelčanov, ktorí vyzývajú na násilie proti Palestínčanom.
Vojna v Gaze sa začala 7. októbra bezprecedentným útokom palestínskych militantov z radikálneho hnutia Hamas i ďalších skupín na juh Izraela, pri ktorom zahynulo zhruba 1200 ľudí, väčšinou civilistov.
Izrael následne spustil pozemnú i vzdušnú ofenzívu v Pásme Gazy, ktorá si už vyžiadala najmenej 16.200 obetí na životoch, väčšinou žien a detí. Podľa izraelskej armády Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru do civilných objektov alebo do ich okolia a palestínskych civilistov zneužíva ako ľudské štíty. Hamas to popiera.
Aj keď Hamas neovláda Západný breh, od 7. októbra tam zahynulo približne 250 Palestínčanov - rukou izraelských vojakov alebo osadníkov, píše AFP s odvolaním sa na palestínske úrady.
Opatrenia týkajúce sa amerických víz ohlásil tamojší minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý útoky židovských osadníkov na Palestínčanov označil za "neprijateľné". Washington podľa neho zamietne vstup každému, kto sa podieľa na "marení mieru, bezpečnosti alebo stability na Západnom brehu", alebo podniká kroky, ktoré "neprimerane obmedzujú prístup civilistov k nevyhnutným službám a základným potrebám".
Spojené štáty v utorok takisto v stredu uviedli, že nebudú udeľovať víza extrémistom z radov osadníkov v reakcii na násilnosti na Západnom brehu Jordánu, ktoré vypukli po útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra. Podľa AFP ide zo strany USA o zriedkavý konkrétny krok zameraný voči občanom Izraela.
Ako v stredu uviedol hovorca rezortu nemeckej diplomacie Sebastian Fischer, Berlín víta fakt, že USA "podniknú konkrétne opatrenia vo forme obmedzení vstupu" extrémistických osadníkov na americké územie. Podľa neho je preto dôležité, aby sa debaty o tejto otázke posunuli aj na celoeurópsku úroveň.
Berlín podľa Fischera "aktívne prispieva" do diskusií o tejto téme pred schôdzkou ministrov zahraničných vecí EÚ, ktorá sa uskutoční v Bruseli 11. decembra.
Belgický premiér Alexander de Croo ešte začiatkom novembra vyzval Úniu, aby zvážila zamedzenie vstupu pre "extrémistov" z radov Izraelčanov, ktorí vyzývajú na násilie proti Palestínčanom.
Vojna v Gaze sa začala 7. októbra bezprecedentným útokom palestínskych militantov z radikálneho hnutia Hamas i ďalších skupín na juh Izraela, pri ktorom zahynulo zhruba 1200 ľudí, väčšinou civilistov.
Izrael následne spustil pozemnú i vzdušnú ofenzívu v Pásme Gazy, ktorá si už vyžiadala najmenej 16.200 obetí na životoch, väčšinou žien a detí. Podľa izraelskej armády Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru do civilných objektov alebo do ich okolia a palestínskych civilistov zneužíva ako ľudské štíty. Hamas to popiera.
Aj keď Hamas neovláda Západný breh, od 7. októbra tam zahynulo približne 250 Palestínčanov - rukou izraelských vojakov alebo osadníkov, píše AFP s odvolaním sa na palestínske úrady.
Opatrenia týkajúce sa amerických víz ohlásil tamojší minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý útoky židovských osadníkov na Palestínčanov označil za "neprijateľné". Washington podľa neho zamietne vstup každému, kto sa podieľa na "marení mieru, bezpečnosti alebo stability na Západnom brehu", alebo podniká kroky, ktoré "neprimerane obmedzujú prístup civilistov k nevyhnutným službám a základným potrebám".
