Nacisti v rokoch 1941-44 zničili desiatky gréckych dedín a zabili viac ako 20.000 civilistov.
Autor TASR
Atény 7. apríla (TASR) - Nemecko dlhuje Grécku na reparáciách za obdobie okupácie počas éry nacizmu 278,7 miliardy eur. V pondelok večer to na pôde parlamentu v Aténach povedal námestník gréckeho ministra financií Dimitris Mardas, informovala agentúra DPA.
S touto sumou podľa neho prišiel parlamentný výbor, ktorý zriadil premiér Alexis Tsipras a začal pracovať minulý týždeň.
Téma vojnových reparácií zaťažuje nemecko-grécke vzťahy už celé desaťročia. Okrem gréckeho štátu ich od Berlína žiadajú aj súkromné osoby, ale grécka vláda doteraz nikdy oficiálne nekvantifikovala svoje reparačné nároky.
Nemecko však považuje túto otázku za vyriešenú. Tvrdí, že svoje záväzky si splnilo okrem iného vyplatením 115 miliónov mariek Grécku v roku 1960.
Téma sa znovu dostala do popredia v niekoľkých uplynulých rokoch v súvislosti s úspornými opatreniami prijatými Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom výmenou za pomoc vo výške 240 miliárd eur, ktorá mala zachrániť Grécko pred bankrotom.
Ďalším problémom je takzvaná okupačná pôžička, ktorú Nemecku musela poskytnúť grécka centrálna banka. Niektorí experti odhadujú jej dnešnú hodnotu na 11 miliárd eur.
K reparačným nárokom Grécka bola medzičasom vypracovaná prvá rozsiahla štúdia. Na jej základe parlamentný výbor a najvyšší súd v súčasnosti skúmajú spôsob vznesenia finančných požiadaviek. Celkové nároky sa v štúdii odhadujú na 269-332 miliárd eur.
Tsipras v marci v parlamente vyhlásil, že vytvorením výboru "si ctíme všetky obete druhej svetovej vojny a nacizmu (...), ako aj gréckeho odporu. Nezabúdame, že aj nemecký národ trpel pod nacistami".
Nacisti počas okupácie v rokoch 1941-44 zničili desiatky gréckych dedín a zabili viac ako 20.000 civilistov, čo dodnes vyvoláva v Grécku hnev.
S touto sumou podľa neho prišiel parlamentný výbor, ktorý zriadil premiér Alexis Tsipras a začal pracovať minulý týždeň.
Téma vojnových reparácií zaťažuje nemecko-grécke vzťahy už celé desaťročia. Okrem gréckeho štátu ich od Berlína žiadajú aj súkromné osoby, ale grécka vláda doteraz nikdy oficiálne nekvantifikovala svoje reparačné nároky.
Nemecko však považuje túto otázku za vyriešenú. Tvrdí, že svoje záväzky si splnilo okrem iného vyplatením 115 miliónov mariek Grécku v roku 1960.
Téma sa znovu dostala do popredia v niekoľkých uplynulých rokoch v súvislosti s úspornými opatreniami prijatými Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom výmenou za pomoc vo výške 240 miliárd eur, ktorá mala zachrániť Grécko pred bankrotom.
Ďalším problémom je takzvaná okupačná pôžička, ktorú Nemecku musela poskytnúť grécka centrálna banka. Niektorí experti odhadujú jej dnešnú hodnotu na 11 miliárd eur.
K reparačným nárokom Grécka bola medzičasom vypracovaná prvá rozsiahla štúdia. Na jej základe parlamentný výbor a najvyšší súd v súčasnosti skúmajú spôsob vznesenia finančných požiadaviek. Celkové nároky sa v štúdii odhadujú na 269-332 miliárd eur.
Tsipras v marci v parlamente vyhlásil, že vytvorením výboru "si ctíme všetky obete druhej svetovej vojny a nacizmu (...), ako aj gréckeho odporu. Nezabúdame, že aj nemecký národ trpel pod nacistami".
Nacisti počas okupácie v rokoch 1941-44 zničili desiatky gréckych dedín a zabili viac ako 20.000 civilistov, čo dodnes vyvoláva v Grécku hnev.