Wiesbaden 1. augusta (TASR) - Takmer štvrtinu obyvateľov Nemecka tvorili vlani osoby s koreňmi v zahraničí a v danej kategórii tak bolo dosiahnuté nové maximum. Vyplýva to zo stredajších údajov Spolkového štatistického úradu so sídlom vo Wiesbadene, ktoré prevzala tlačová agentúra DPA.

Vo zverejnenej správe sa uvádza, že v roku 2017 žilo v Nemecku 19,3 milióna ľudí s tzv. migračným pozadím, čo bolo 23,6 percenta celkovej populácie. Oproti predošlému roku tento počet vzrástol o 4,4 percenta.

Za osoby s migračným pozadím sú považovaní obyvatelia, ktorí mali po narodení inú ako nemeckú štátnu príslušnosť alebo mali aspoň jedného takéhoto rodiča. Približne 51 percent týchto osôb tvorili vlani nemeckí občania, zvyšok pripadal na držiteľov zahraničného pasu. V roku 2011 druhá skupina dosahovala ešte len 42-percentný podiel, pripomenula DPA.

Čo sa týka rozdelenia na krajiny, kde má uvedených 19,3 milióna ľudí svoje korene, sa na prvom mieste umiestnilo Turecko (14 percent). Nasledovali Poľsko (11 percent), Rusko (7 percent), Kazachstan (6 percent) a Rumunsko (4 percentá).

Údaje sa opierajú o výsledky "mikrosčítania" v nemeckých domácnostiach. Prvýkrát sa pritom zisťovalo aj to, aký jazyk sa v týchto domácnostiach prevažne používa. Spomedzi 24 miliónov domácností s viacerými členmi bolo 2,5 milióna takých, kde sa hovorilo prevažne cudzím jazykom. Najčastejšie (17 percent) išlo o turečtinu.