K zvýšeniu počtu politicky motivovaných trestných činov prispelo približne 17.000 skutkov, ktoré nie je možné pripísať na vrub ľavicovému ani pravicovému extrémizmu.
Autor TASR
Berlín 18. januára (TASR) - V Nemecku zaznamenali vlani najvyšší počet politicky motivovaných trestných činov za posledných 20 rokov. Podľa predbežných údajov Spolkového kriminálneho úradu (BKA) sa v roku 2021 udialo 47.303 takýchto deliktov, čo oproti predošlému roku predstavuje nárast o šesť percent, informovala v utorok agentúra DPA.
Kriminalita s politicky motivovaným pozadím tak v Nemecku dosiahla najvyššie číslo od zavedenia týchto štatistík v roku 2001. Vyplýva to z odpovede vlády na písomnú otázku poslanca krajne pravicovej strany Alternatívna pre Nemecko (AfD) Martina Hessa.
K zvýšeniu počtu politicky motivovaných trestných činov prispelo približne 17.000 skutkov, ktoré nie je možné pripísať na vrub ľavicovému ani pravicovému extrémizmu. Podľa úradov pri ich páchaní zrejme zohrala podstatnú úlohu aj vyhrotená spoločenská situácia súvisiaca s pandémiou nového koronavírusu.
Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) so sídlom v Kolíne nad Rýnom vlani zareagoval na šírenie konšpiračných teórií a antisemitských resentimentov počas protestov proti covidovým obmedzeniam zavedením nového termínu "delegitimizácia štátu relevantná z hľadiska ochrany ústavy".
Prevažná väčšina trestných činov spáchaných v roku 2021 bola rovnako ako v roku 2020 motivovaná krajne pravicovou ideológiou - podľa predbežných údajov išlo o viac ako 19.000 skutkov. Pri približne 9000 činoch vychádza polícia z toho, že ich vykonali príslušníci radikálnej ľavice.
Mierny pokles - zhruba o šesť percent - eviduje polícia pri násilných trestných činoch s politickým pozadím. Z 1047 takýchto činov sú podozrivé osoby, ktoré polícia neoznačila za prívržencov pravice, ľavice, islamistov ani stúpencov iných ideológií pochádzajúcich zo zahraničia, napríklad ideológie militantnej Strany kurdských pracujúcich (PKK).
Kriminalita s politicky motivovaným pozadím tak v Nemecku dosiahla najvyššie číslo od zavedenia týchto štatistík v roku 2001. Vyplýva to z odpovede vlády na písomnú otázku poslanca krajne pravicovej strany Alternatívna pre Nemecko (AfD) Martina Hessa.
K zvýšeniu počtu politicky motivovaných trestných činov prispelo približne 17.000 skutkov, ktoré nie je možné pripísať na vrub ľavicovému ani pravicovému extrémizmu. Podľa úradov pri ich páchaní zrejme zohrala podstatnú úlohu aj vyhrotená spoločenská situácia súvisiaca s pandémiou nového koronavírusu.
Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) so sídlom v Kolíne nad Rýnom vlani zareagoval na šírenie konšpiračných teórií a antisemitských resentimentov počas protestov proti covidovým obmedzeniam zavedením nového termínu "delegitimizácia štátu relevantná z hľadiska ochrany ústavy".
Prevažná väčšina trestných činov spáchaných v roku 2021 bola rovnako ako v roku 2020 motivovaná krajne pravicovou ideológiou - podľa predbežných údajov išlo o viac ako 19.000 skutkov. Pri približne 9000 činoch vychádza polícia z toho, že ich vykonali príslušníci radikálnej ľavice.
Mierny pokles - zhruba o šesť percent - eviduje polícia pri násilných trestných činoch s politickým pozadím. Z 1047 takýchto činov sú podozrivé osoby, ktoré polícia neoznačila za prívržencov pravice, ľavice, islamistov ani stúpencov iných ideológií pochádzajúcich zo zahraničia, napríklad ideológie militantnej Strany kurdských pracujúcich (PKK).