Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najviac divákov považovalo za víťaza záverečnej televíznej debaty — tak ako dvoch predchádzajúcich — kandidáta SPD Scholza.
Autor TASR
Berlín 20. septembra (TASR) – Minimálna mzda, štvrtá fáza reformy trhu práce (Hartz IV), ochrana klímy, a koronavírusová pandémia boli hlavnými témami poslednej televíznej diskusie kandidátov na budúceho nemeckého kancelára alebo kancelárku — kresťanského demokrata Armina Lascheta, sociálneho demokrata Olafa Scholza a Annaleny Baerbockovej zo strany Zelených. Deväťdesiatminútovú debatu vysielali v nedeľu večer tentoraz televízie ProSieben, Sat.1 a Kabeleins.
V tejto diskusii sa na viacerých miestach, najmä v sociálnych otázkach, zhodli kandidáti SPD a Zelených. Samotná vecne vedená debata však nepriniesla žiadne nové momenty. Laschet, Scholz i Baerbocková do značnej miery zopakovali svoje pozície z početných predvolebných prejavov a predchádzajúcich dvoch televíznych debát, konštatovala agentúra DPA.
Baerbocková zopakovala svoju výzvu na ukončenie používania spaľovacích motorov od roku 2030 a ešte skoršie ukončenie výroby energie z uhlia. Laschet tiež zopakoval svoj postoj, že s využívaním uhlia sa malo prestať skôr ako s výrobou elektriny v jadrových elektrárňach, za to však podľa neho nenesie vinu terajšia kancelárka Angela Merkelová, ale ekologickí aktivisti.
Scholz varoval, že nemecký priemysel sa musí v najbližších 25 rokoch stať klimaticky neutrálnym. Aby sa to dosiahlo, je potrebné rozšíriť efektívne rozvodné siete a výrazne podporovať obnoviteľné energie.
Scholz a Baerbocková jednomyseľne požadovali zvýšenie zákonom stanovenej minimálnej mzdy na 12 eur. Podľa kandidátky Zelených sa najmä samostatne vychovávajúci rodičia ocitli v „pasci chudoby" a túto nespravodlivosť treba konečne zvrátiť. Laschet k tejto téme uviedol, že ľudia s najnižšími príjmami by sa mali mať lepšie. Odmietol však zvýšenie minimálnej mzdy štátom a označil to za úlohu pre účastníkov kolektívneho vyjednávania.
Podľa bleskového prieskumu agentúry Forsa väčšina divákov (42 percent) považovala za víťaza záverečnej televíznej debaty — tak ako dvoch predchádzajúcich — kandidáta SPD Scholza. Druhý skončil s 27 percentami Laschet a tretia s 25 percentami Baerbocková.
V tejto diskusii sa na viacerých miestach, najmä v sociálnych otázkach, zhodli kandidáti SPD a Zelených. Samotná vecne vedená debata však nepriniesla žiadne nové momenty. Laschet, Scholz i Baerbocková do značnej miery zopakovali svoje pozície z početných predvolebných prejavov a predchádzajúcich dvoch televíznych debát, konštatovala agentúra DPA.
Baerbocková zopakovala svoju výzvu na ukončenie používania spaľovacích motorov od roku 2030 a ešte skoršie ukončenie výroby energie z uhlia. Laschet tiež zopakoval svoj postoj, že s využívaním uhlia sa malo prestať skôr ako s výrobou elektriny v jadrových elektrárňach, za to však podľa neho nenesie vinu terajšia kancelárka Angela Merkelová, ale ekologickí aktivisti.
Scholz varoval, že nemecký priemysel sa musí v najbližších 25 rokoch stať klimaticky neutrálnym. Aby sa to dosiahlo, je potrebné rozšíriť efektívne rozvodné siete a výrazne podporovať obnoviteľné energie.
Scholz a Baerbocková jednomyseľne požadovali zvýšenie zákonom stanovenej minimálnej mzdy na 12 eur. Podľa kandidátky Zelených sa najmä samostatne vychovávajúci rodičia ocitli v „pasci chudoby" a túto nespravodlivosť treba konečne zvrátiť. Laschet k tejto téme uviedol, že ľudia s najnižšími príjmami by sa mali mať lepšie. Odmietol však zvýšenie minimálnej mzdy štátom a označil to za úlohu pre účastníkov kolektívneho vyjednávania.
Podľa bleskového prieskumu agentúry Forsa väčšina divákov (42 percent) považovala za víťaza záverečnej televíznej debaty — tak ako dvoch predchádzajúcich — kandidáta SPD Scholza. Druhý skončil s 27 percentami Laschet a tretia s 25 percentami Baerbocková.
