Merkelová sa pre médiá vyjadrila po stretnutí s arménskym prezidentom Seržom Sarkisjanom v Berlíne.
Autor TASR
Berlín 6. apríla (TASR) - Nemecká kancelárka Angela Merkelová ponúkla dnes "konštruktívnu podporu" svojej krajiny na riešenie najnovšieho napätia medzi Arménskom a susedným Azerbajdžanom ohľadom spornej enklávy Náhorný Karabach v južnej časti Kaukazu. Informuje o tom agentúra DPA.
"Je nanajvýš dôležité, aby sa tieto konflikty vyriešili," uviedla Merkelová. Nemecko momentálne predsedá Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá sa usiluje sprostredkovať dohodu medzi týmito znepriatelenými bývalými sovietskymi republikami.
Merkelová sa pre médiá vyjadrila po stretnutí s arménskym prezidentom Seržom Sarkisjanom v Berlíne. Sarkisjan rokoval aj so svojím nemeckým náprotivkom Joachimom Gauckom. Arménsky minister zahraničných vecí Edward Nalbandian a jeho nemecký rezortný kolega Frank-Walter Steinmeier tiež viedli rozhovory v Berlíne.
Arménska vládna delegácia prišla do Nemecka takmer rok po tom, ako Berlín uznal, že ťaženie Turkov proti Arménom pred storočím bola genocída, pričom určitú vinu na tejto tragédii nesú aj Nemci; Nemecko bolo počas prvej svetovej vojny spojencom Osmanskej ríše a pomáhalo pri deportáciách Arménov.
Azerbajdžan a Arménsko sa dnes opäť navzájom obvinili z porušovania prímeria v Náhornom Karabachu. Podľa arménskeho rezortu obrany je situácia na bojovej línii "napätá, ale stabilná". Tento hornatý región, kde žije prevažne kresťanské arménske obyvateľstvo, je enklávou v prevažne moslimskom Azerbajdžane.
Obe krajiny viedli o Náhorný Karabach šesťročnú vojnu, ktorá sa skončila v roku 1994 s odhadovanou bilanciou 30.000 mŕtvych. Konflikt sa skončil bez podpísania mierovej zmluvy a doriešenia štatútu regiónu. Náhorný Karabach zostal pod kontrolou etnických Arménov a arménskej armády.
"Je nanajvýš dôležité, aby sa tieto konflikty vyriešili," uviedla Merkelová. Nemecko momentálne predsedá Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá sa usiluje sprostredkovať dohodu medzi týmito znepriatelenými bývalými sovietskymi republikami.
Merkelová sa pre médiá vyjadrila po stretnutí s arménskym prezidentom Seržom Sarkisjanom v Berlíne. Sarkisjan rokoval aj so svojím nemeckým náprotivkom Joachimom Gauckom. Arménsky minister zahraničných vecí Edward Nalbandian a jeho nemecký rezortný kolega Frank-Walter Steinmeier tiež viedli rozhovory v Berlíne.
Arménska vládna delegácia prišla do Nemecka takmer rok po tom, ako Berlín uznal, že ťaženie Turkov proti Arménom pred storočím bola genocída, pričom určitú vinu na tejto tragédii nesú aj Nemci; Nemecko bolo počas prvej svetovej vojny spojencom Osmanskej ríše a pomáhalo pri deportáciách Arménov.
Azerbajdžan a Arménsko sa dnes opäť navzájom obvinili z porušovania prímeria v Náhornom Karabachu. Podľa arménskeho rezortu obrany je situácia na bojovej línii "napätá, ale stabilná". Tento hornatý región, kde žije prevažne kresťanské arménske obyvateľstvo, je enklávou v prevažne moslimskom Azerbajdžane.
Obe krajiny viedli o Náhorný Karabach šesťročnú vojnu, ktorá sa skončila v roku 1994 s odhadovanou bilanciou 30.000 mŕtvych. Konflikt sa skončil bez podpísania mierovej zmluvy a doriešenia štatútu regiónu. Náhorný Karabach zostal pod kontrolou etnických Arménov a arménskej armády.