Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poľsko je jednou z krajín, ktoré počas druhej svetovej vojny zažili najväčšie utrpenie; zomrelo takmer šesť miliónov Poliakov. Celosvetovo si konflikt vyžiadal viac než 50 miliónov mŕtvych.
Autor TASR
Wielun 1. septembra (TASR) - Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v nedeľu požiadal Poľsko o odpustenie za najkrvavejší konflikt v dejinách. Stalo sa tak počas spomienkového podujatia v poľskom meste Wielun, na ktoré pred 80 rokmi dopadli prvé bomby druhej svetovej vojny.
"Skláňam hlavu pred obeťami útoku na Wielun. Skláňam hlavu pred poľskými obeťami nemeckej tyranie. A žiadam o odpustenie," povedal v nemčine i poľštine Steinmeier, ktorého slová cituje tlačová agentúra AFP.
Poľsko je jednou z krajín, ktoré počas druhej svetovej vojny zažili najväčšie utrpenie; zomrelo takmer šesť miliónov Poliakov. Celosvetovo si konflikt vyžiadal viac než 50 miliónov mŕtvych.
"Sú to Nemci, kto v Poľsku spáchal zločin proti ľudskosti. Avšak ten, kto tvrdí, že sa to skončilo - že vláda teroru národných socialistov v Európe je okrajovou udalosťou v dejinách Nemecka -, nech posúdi sám," dodal Steinmeier v prítomnosti svojho poľského náprotivka Andrzeja Dudu.
Zmienená veta bola jasnou referenciou na nemeckú krajnú pravicu, ktorej spolulíder Alexander Gauland svojho času označil 12 rokov existujúcu tretiu ríšu za "fliačik vtáčieho trusu" na inak veľkolepej minulosti Nemecka.
"Nikdy nezabudneme. Chceme si pamätať a budeme si pamätať," zdôraznil Steinmeier vo Wielune.
Poľský prezident útok nacistického Nemecka na Poľsko odsúdil, pričom ho nazval "barbarským činom" a "vojnovým zločinom". "Som presvedčený, že táto spomienková slávnosť vojde do dejín poľsko-nemeckého priateľstva," dodal, poďakujúc sa Steinmeierovi za jeho účasť. Obe hlavy štátov si neskôr prezrú wielunské múzeum a stretnú sa s miestnymi obyvateľmi, ktorí prežili bombardovanie mesta z 1. septembra 1939.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki a podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans sa zúčastnili v nedeľu na samostatnej spomienkovej slávnosti na polostrove Westerplatte pri meste Gdansk, kde nacistická bojová loď spustila 1. septembra 1939 ostreľovanie poľského prístavu.
Útoky hitlerovských síl na Poľsko viedli Britániu a Francúzsko k vyhláseniu vojny Nemecku. Sovietsky zväz následne vtrhol do Poľska 17. septembra. Po tom, ako nacisti zrušili pakt s Moskvou, do konca vojny stáli proti sebe dve aliancie - Nemecko s Talianskom a Japonskom a víťazné spojenecké sily pod velením Británie, Sovietskeho zväzu a Spojených štátov.
"Skláňam hlavu pred obeťami útoku na Wielun. Skláňam hlavu pred poľskými obeťami nemeckej tyranie. A žiadam o odpustenie," povedal v nemčine i poľštine Steinmeier, ktorého slová cituje tlačová agentúra AFP.
Poľsko je jednou z krajín, ktoré počas druhej svetovej vojny zažili najväčšie utrpenie; zomrelo takmer šesť miliónov Poliakov. Celosvetovo si konflikt vyžiadal viac než 50 miliónov mŕtvych.
"Sú to Nemci, kto v Poľsku spáchal zločin proti ľudskosti. Avšak ten, kto tvrdí, že sa to skončilo - že vláda teroru národných socialistov v Európe je okrajovou udalosťou v dejinách Nemecka -, nech posúdi sám," dodal Steinmeier v prítomnosti svojho poľského náprotivka Andrzeja Dudu.
Zmienená veta bola jasnou referenciou na nemeckú krajnú pravicu, ktorej spolulíder Alexander Gauland svojho času označil 12 rokov existujúcu tretiu ríšu za "fliačik vtáčieho trusu" na inak veľkolepej minulosti Nemecka.
"Nikdy nezabudneme. Chceme si pamätať a budeme si pamätať," zdôraznil Steinmeier vo Wielune.
Poľský prezident útok nacistického Nemecka na Poľsko odsúdil, pričom ho nazval "barbarským činom" a "vojnovým zločinom". "Som presvedčený, že táto spomienková slávnosť vojde do dejín poľsko-nemeckého priateľstva," dodal, poďakujúc sa Steinmeierovi za jeho účasť. Obe hlavy štátov si neskôr prezrú wielunské múzeum a stretnú sa s miestnymi obyvateľmi, ktorí prežili bombardovanie mesta z 1. septembra 1939.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki a podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans sa zúčastnili v nedeľu na samostatnej spomienkovej slávnosti na polostrove Westerplatte pri meste Gdansk, kde nacistická bojová loď spustila 1. septembra 1939 ostreľovanie poľského prístavu.
Útoky hitlerovských síl na Poľsko viedli Britániu a Francúzsko k vyhláseniu vojny Nemecku. Sovietsky zväz následne vtrhol do Poľska 17. septembra. Po tom, ako nacisti zrušili pakt s Moskvou, do konca vojny stáli proti sebe dve aliancie - Nemecko s Talianskom a Japonskom a víťazné spojenecké sily pod velením Británie, Sovietskeho zväzu a Spojených štátov.
