Turecký najvyšší správny súd zrušil 10. júla 2020 vládny dekrét, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala v roku 1934 múzeom.
Autor TASR
Berlín 24. júla (TASR) - Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas kritizoval premenu byzantského chrámu Hagia Sofia v Istanbule z múzea na mešitu, informovala v piatok agentúra DPA.
Maas nemeckým médiám povedal, že tento krok nemá "žiadny prínos pre medzinárodné porozumenie".
"Je to rozhodnutie, ktoré nedokážeme pochopiť," povedal Maas a dodal, že táto jedinečná pamiatka je svetovým kultúrnym dedičstvom, ktorého význam siahal ďaleko za hranice Turecka.
Rozhodnutie urobiť z Hagie Sofie opäť mešitu podľa Maasa takisto nepomôže ani dialógu medzi EÚ a Tureckom. Šéf nemeckej diplomacie poukázal na to, že Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) prehodnotí zotrvanie Hagie Sofie na zozname Svetového dedičstva UNESCO. "Dúfam, že veci sa v najbližšej budúcnosti vyvinú tak, že jej štatút nebude ohrozený," povedal.
Hagiu Sofiu pôvodne postavili ako katedrálu v rokoch 532 — 537 počas existencie Byzantskej ríše na príkaz cisára Justiniána.
Po rozpade Byzantskej ríše v roku 1453 a po dobytí mesta Osmanskou ríšou sa kresťanská katedrála stala mešitou, ale v roku 1934 ju na základe dekrétu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka vyhlásili za múzeum. To bolo prístupné pre všetkých návštevníkov bez ohľadu na ich vierovyznanie. V roku 1985 ju zapísali na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.
Turecký najvyšší správny súd zrušil 10. júla 2020 vládny dekrét, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala v roku 1934 múzeom. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zmenu štatútu pamiatky na mešitu odobril. Ešte vlani vyhlásil, že premeniť Hagiu Sofiu na múzeum bolo "veľmi veľkou chybou".
V piatok 24. júla sa v Hagii Sofii zišli tisíce veriacich na prvých moslimským modlitbách po 86 rokoch. Pridal sa k nim i prezident Erdogan.
Maas nemeckým médiám povedal, že tento krok nemá "žiadny prínos pre medzinárodné porozumenie".
"Je to rozhodnutie, ktoré nedokážeme pochopiť," povedal Maas a dodal, že táto jedinečná pamiatka je svetovým kultúrnym dedičstvom, ktorého význam siahal ďaleko za hranice Turecka.
Rozhodnutie urobiť z Hagie Sofie opäť mešitu podľa Maasa takisto nepomôže ani dialógu medzi EÚ a Tureckom. Šéf nemeckej diplomacie poukázal na to, že Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) prehodnotí zotrvanie Hagie Sofie na zozname Svetového dedičstva UNESCO. "Dúfam, že veci sa v najbližšej budúcnosti vyvinú tak, že jej štatút nebude ohrozený," povedal.
Hagiu Sofiu pôvodne postavili ako katedrálu v rokoch 532 — 537 počas existencie Byzantskej ríše na príkaz cisára Justiniána.
Po rozpade Byzantskej ríše v roku 1453 a po dobytí mesta Osmanskou ríšou sa kresťanská katedrála stala mešitou, ale v roku 1934 ju na základe dekrétu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka vyhlásili za múzeum. To bolo prístupné pre všetkých návštevníkov bez ohľadu na ich vierovyznanie. V roku 1985 ju zapísali na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.
Turecký najvyšší správny súd zrušil 10. júla 2020 vládny dekrét, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala v roku 1934 múzeom. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zmenu štatútu pamiatky na mešitu odobril. Ešte vlani vyhlásil, že premeniť Hagiu Sofiu na múzeum bolo "veľmi veľkou chybou".
V piatok 24. júla sa v Hagii Sofii zišli tisíce veriacich na prvých moslimským modlitbách po 86 rokoch. Pridal sa k nim i prezident Erdogan.