Naše predsedníctvo využijeme na to, aby sa tento kruh štátov (G7) stal priekopníkom. Priekopníkom pre klimaticky neutrálne hospodárstvo a spravodlivý svet, uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz.
Autor TASR
Berlín 1. januára (TASR) - Nemecko v sobotu prevzalo od Británie na jeden rok rotujúce predsedníctvo v skupine siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7). Ako píše agentúra DPA, hlavnými témami budú ochrana klímy, boj proti pandémii nového koronavírusu, ako i posilnenie medzinárodnej spolupráce a demokracií na celom svete.
"Naše predsedníctvo využijeme na to, aby sa tento kruh štátov (G7) stal priekopníkom. Priekopníkom pre klimaticky neutrálne hospodárstvo a spravodlivý svet," vyhlásil v novoročnom prejave nemecký kancelár Olaf Scholz.
"Medzinárodná spolupráca je dôležitá. Vo svete s takmer desiatimi miliardami obyvateľov bude náš hlas počuť len vtedy, ak budeme vystupovať v chóre s mnohými ďalšími," uviedol Scholz.
Do skupiny západných priemyselných mocností G7 patria okrem Nemecka a Británie i Francúzsko, Japonsko, Kanada, Spojené štáty a Taliansko. V roku 1975 ju najprv ako G6 založili vtedajší nemecký kancelár Helmut Schmidt a francúzsky prezident Valéry Giscard d'Estaing; neskôr sa k zoskupeniu pridala i Kanada. V roku 1998 sa členom stalo i Rusko, avšak v roku 2014 ho vylúčili pre anektovanie ukrajinského polostrova Krym.
DPA konštatuje, že G7 sa snaží profilovať ako skupina štátov, ktorá oproti krajinám, akými sú Čína či Rusko obhajuje v systémovej konkurencii západné hodnoty. Británia v roku 2021 preto na summit G7 pozvala napríklad aj Indiu, Južnú Kóreu, Juhoafrickú republiku (JAR) či Austráliu.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v rozhovore pre DPA avizovala, že na oboch plánovaných stretnutiach šéfov diplomacií chcú mať krajiny, ktoré sú "popri spoločných hodnotách ako sloboda a právny štát za hospodársky rozvoj". DPA približuje, že v jednom prípade by mohlo ísť o africké štáty a v druhom o krajiny tichomorskej oblasti.
Konkrétny program nemeckého predsedníctva G7 má byť predstavený neskôr. Vrcholom má byť summit na zámku Elmau v bavorských Alpách, ktorý sa uskutoční 26.-28. júna 2022 a bude ho hostiť kancelár Scholz.
"Naše predsedníctvo využijeme na to, aby sa tento kruh štátov (G7) stal priekopníkom. Priekopníkom pre klimaticky neutrálne hospodárstvo a spravodlivý svet," vyhlásil v novoročnom prejave nemecký kancelár Olaf Scholz.
"Medzinárodná spolupráca je dôležitá. Vo svete s takmer desiatimi miliardami obyvateľov bude náš hlas počuť len vtedy, ak budeme vystupovať v chóre s mnohými ďalšími," uviedol Scholz.
Do skupiny západných priemyselných mocností G7 patria okrem Nemecka a Británie i Francúzsko, Japonsko, Kanada, Spojené štáty a Taliansko. V roku 1975 ju najprv ako G6 založili vtedajší nemecký kancelár Helmut Schmidt a francúzsky prezident Valéry Giscard d'Estaing; neskôr sa k zoskupeniu pridala i Kanada. V roku 1998 sa členom stalo i Rusko, avšak v roku 2014 ho vylúčili pre anektovanie ukrajinského polostrova Krym.
DPA konštatuje, že G7 sa snaží profilovať ako skupina štátov, ktorá oproti krajinám, akými sú Čína či Rusko obhajuje v systémovej konkurencii západné hodnoty. Británia v roku 2021 preto na summit G7 pozvala napríklad aj Indiu, Južnú Kóreu, Juhoafrickú republiku (JAR) či Austráliu.
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v rozhovore pre DPA avizovala, že na oboch plánovaných stretnutiach šéfov diplomacií chcú mať krajiny, ktoré sú "popri spoločných hodnotách ako sloboda a právny štát za hospodársky rozvoj". DPA približuje, že v jednom prípade by mohlo ísť o africké štáty a v druhom o krajiny tichomorskej oblasti.
Konkrétny program nemeckého predsedníctva G7 má byť predstavený neskôr. Vrcholom má byť summit na zámku Elmau v bavorských Alpách, ktorý sa uskutoční 26.-28. júna 2022 a bude ho hostiť kancelár Scholz.