Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Christian Wulff predčasne odstúpil z prezidentského postu 17. februára pre obvinenia z korupcie, miinulý týždeň sa rozlúčil so svojou funkciou s oficiálnymi vojenskými poctami.
Autor TASR
Berlín 16. marca (TASR) - Nemecko sa pripravuje na voľbu nového prezidenta, ktorého zvolí v nedeľu mimoriadne Spolkové zhromaždenie, zložené z 1240 poslancov nemeckého parlamentu a zástupcov jednotlivých spolkových krajín.
Všeobecne sa očakáva, že za novú hlavu štátu bude zvolený nestraník Joachim Gauck, na ktorého nominácii sa dohodla vládna koalícia kancelárky Angely Merkelovej s hlavnými opozičnými stranami.
Gauck by mal nahradiť Christiana Wulffa, ktorý predčasne odstúpil z prezidentského postu 17. februára pre obvinenia z korupcie. Minulý týždeň sa rozlúčil so svojou funkciou s oficiálnymi vojenskými poctami.
Prokuratúra vyšetruje Wulffa pre obvinenia z prijatia výhodnej pôžičky na kúpu domu, ktorú dostal od spriateleného podnikateľa v čase, keď bol premiérom Dolného Saska. Nevôľu verejnosti vyvolalo aj to, že Wulff bude poberať ročný dôchodok vo výške 199.000 eur, hoci bol vo funkcii iba 20 mesiacov, a že si neodpustil rozlúčkovú ceremóniu.
Joachim Gauck (72) je populárny bývalý protestantský pastor, v časoch komunistickej NDR bol aktivistom za ľudské práva, neskôr pôsobil ako šéf spolkovej inštitúcie pre skúmanie archívov obávanej východonemeckej štátnej bezpečnosti.
V prípade zvolenia sa stane v poradí 11. prezidentom Nemecka od druhej svetovej vojny. Hlava štátu má v nemeckom politickom systéme prevažne ceremoniálnu úlohu. Na oboch najvyšších postoch krajiny - spolkového kancelára aj prezidenta - by sa po zvolení Gaucka ocitli politicki z bývalého východného Nemecka.
Okrem Gaucka sa bude o úrad prezidenta uchádzať pri nedeľňajšej voľbe aj protifašistická aktivista Beate Klarsfeldová ako nominantka malej strany Ľavica (Die Linke).
Všeobecne sa očakáva, že za novú hlavu štátu bude zvolený nestraník Joachim Gauck, na ktorého nominácii sa dohodla vládna koalícia kancelárky Angely Merkelovej s hlavnými opozičnými stranami.
Gauck by mal nahradiť Christiana Wulffa, ktorý predčasne odstúpil z prezidentského postu 17. februára pre obvinenia z korupcie. Minulý týždeň sa rozlúčil so svojou funkciou s oficiálnymi vojenskými poctami.
Prokuratúra vyšetruje Wulffa pre obvinenia z prijatia výhodnej pôžičky na kúpu domu, ktorú dostal od spriateleného podnikateľa v čase, keď bol premiérom Dolného Saska. Nevôľu verejnosti vyvolalo aj to, že Wulff bude poberať ročný dôchodok vo výške 199.000 eur, hoci bol vo funkcii iba 20 mesiacov, a že si neodpustil rozlúčkovú ceremóniu.
Joachim Gauck (72) je populárny bývalý protestantský pastor, v časoch komunistickej NDR bol aktivistom za ľudské práva, neskôr pôsobil ako šéf spolkovej inštitúcie pre skúmanie archívov obávanej východonemeckej štátnej bezpečnosti.
V prípade zvolenia sa stane v poradí 11. prezidentom Nemecka od druhej svetovej vojny. Hlava štátu má v nemeckom politickom systéme prevažne ceremoniálnu úlohu. Na oboch najvyšších postoch krajiny - spolkového kancelára aj prezidenta - by sa po zvolení Gaucka ocitli politicki z bývalého východného Nemecka.
Okrem Gaucka sa bude o úrad prezidenta uchádzať pri nedeľňajšej voľbe aj protifašistická aktivista Beate Klarsfeldová ako nominantka malej strany Ľavica (Die Linke).
