Berlín 6. decembra (TASR) - Päťdesiat rokov po tom, čo si nemecký líder Willy Brandt kľakol pred pamätníkom obetiam povstania vo Varšavskom gete, ocenil nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas toto gesto ako moment "sebaspoznávania" Nemecka.

"Pokľaknutie Willyho Brandta prispelo k sebapoznaniu Nemecka a k zmiereniu v Európe po druhej svetovej vojne tak, ako asi žiaden iný čin," povedal v nedeľu Maas pre tlačovú agentúru DPA.

"Dnes je najdôležitejšie to, že spolu s Poľskom vytvárame budúcnosť našej zjednotenej Európy, aby sme náš kontinent posilnili," dodal šéf nemeckej diplomacie.

Brandt ako kancelár vtedajšieho Západného Nemecka bol za zbližovanie s krajinami východného bloku. V decembri 1970 prišiel do Varšavy podpísať dohodu, ktorou Nemecko uznalo západnú hranicu Poľska na riekach Odra a Nisa. Na tento vývoj Poľsko, ktoré bolo vtedy v sovietskej sfére vplyvu, dlho čakalo.

Návšteva v socialistickej Varšave bola uplatňovaním tzv. "východnej politiky" (Ostpolitik) Nemecka, čo znamenalo nový, otvorenejší prístup k východným susedom.

Keď Brandt za sychravého počasia 7. decembra prišiel aj k Pamätníku hrdinov Varšavského geta, položil tam veniec a nečakane si kľakol na kolená. Bolo to miesto, kde Nemci počas druhej svetovej vojny rozhodovali o živote a smrti tisícov poľských Židov.

Išlo o prvé oficiálne ospravedlnenie sa Nemcov za nacistickú politiku. Počas vojny prišlo o život až šesť miliónov Poliakov a z 3,3 milióna Židov, ktorí tam predtým žili, zahynuli až tri milióny.

Na rozdiel od mnohých historických udalostí "každý hneď vedel", že Brandtovo gesto je začiatkom novej éry, povedal Maas.