Plukovníka spolu s jeho tromi kolegami krátko po odhalení sprisahania popravili.
Autor TASR
,aktualizované Berlín 20. júla (TASR) – Vrcholní politici a predstavitelia nemeckej armády si v pondelok v hlavnom meste Berlín pri príležitosti 76. výročia nepodareného atentátu na Adolfa Hitlera pripomenuli zavraždených ľudí, ktorí sa vzopreli diktatúre národného socializmu. Informovala o tom agentúra DPA.
„Dvadsiaty júl je dňom oslobodenia. To platí naďalej, hoci sa prevrat (atentát) nepodaril," povedal na spomienkovom podujatí v nemeckej metropole Philipp von Schulthess, vnuk plukovníka Clausa Schenka von Stauffenberga.
Plukovník von Stauffenberg bol vodcom skupiny sprisahancov, ktorá 20. júla 1944 spáchala na Hitlera nevydarený atentát v jeho hlavnom vojenskom stane Wolfsschanze v Rastenburgu. Hitlera chceli zabiť časovanou bombou umiestnenou v kufríku pod konferenčným stolom. Hitler však vyviazol s ľahšími zraneniami, keďže v čase explózie sa nenachádzal dostatočne blízko k náloži.
Plukovníka spolu s jeho tromi kolegami krátko po odhalení sprisahania popravili. Odveta za nevydarený pokus si v nasledujúcich mesiacoch vyžiadala životy ďalších 89 sprisahancov.
Vence na spomienkovom mieste v Plötzensee položili okrem iných nemecká ministerka obrany Annegret Krampová-Karrenbauerová, berlínsky premiér Michael Müller či generálny inšpektor nemeckých ozbrojených síl Eberhard Zorn.
Krampová-Karrenbauerová zdôraznila, že pokus o atentát síce zlyhal, ale nebol zbytočný. Pre dnešných vojakov podľa jej slov platí poučenie, že rozkaz a poslušnosť nie sú bezpodmienečné. „Poslušnosť slobodu nevylučuje," uviedla s tým, že rozhodujúce je a zostane ľudské svedomie. „Poslušnosť má svoje hranice v svedomí," dodala.
„Dvadsiaty júl je dňom oslobodenia. To platí naďalej, hoci sa prevrat (atentát) nepodaril," povedal na spomienkovom podujatí v nemeckej metropole Philipp von Schulthess, vnuk plukovníka Clausa Schenka von Stauffenberga.
Plukovník von Stauffenberg bol vodcom skupiny sprisahancov, ktorá 20. júla 1944 spáchala na Hitlera nevydarený atentát v jeho hlavnom vojenskom stane Wolfsschanze v Rastenburgu. Hitlera chceli zabiť časovanou bombou umiestnenou v kufríku pod konferenčným stolom. Hitler však vyviazol s ľahšími zraneniami, keďže v čase explózie sa nenachádzal dostatočne blízko k náloži.
Plukovníka spolu s jeho tromi kolegami krátko po odhalení sprisahania popravili. Odveta za nevydarený pokus si v nasledujúcich mesiacoch vyžiadala životy ďalších 89 sprisahancov.
Vence na spomienkovom mieste v Plötzensee položili okrem iných nemecká ministerka obrany Annegret Krampová-Karrenbauerová, berlínsky premiér Michael Müller či generálny inšpektor nemeckých ozbrojených síl Eberhard Zorn.
Krampová-Karrenbauerová zdôraznila, že pokus o atentát síce zlyhal, ale nebol zbytočný. Pre dnešných vojakov podľa jej slov platí poučenie, že rozkaz a poslušnosť nie sú bezpodmienečné. „Poslušnosť slobodu nevylučuje," uviedla s tým, že rozhodujúce je a zostane ľudské svedomie. „Poslušnosť má svoje hranice v svedomí," dodala.