Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Správu aktualizujeme.
Autor TASR
,aktualizované Berlín 24. augusta (TASR) – Lekári berlínskej nemocnice Charité vychádzajú z toho, že predstaviteľ ruskej opozície Alexej Navaľnyj bol otrávený. Vyplýva to z klinických testov, oznámila v pondelok v Berlíne klinika Charité s tým, že pacientov stav je vážny, ale nie je v akútnom ohrození života. Informovala o tom agentúra DPA.
Charité v pondelňajšom vyhlásení podľa agentúry AP uviedla, že v Navaľného organizme sa našli "inhibítory cholinesterázy" s tým, že zatiaľ nie je známe, o akú konkrétnu látku z tejto skupiny ide.
Navaľnyj je stále v umelom spánku, avšak nehrozí mu akútne nebezpečenstvo, uviedli lekári. To, ako choroba Navaľného ovplyvní, sa nateraz nevie, avšak nie je možné vylúčiť, že sa u neho neskôr prejavia príznaky najmä v oblasti nervového systému, dodala podľa AFP Charité.
Navaľného previezli letecky do Berlína v sobotu 22. augusta z nemocnice v sibírskom meste Omsk, v ktorej ho po núdzovom pristátí na tamojšom letisku vo štvrtok 27. augusta hospitalizovali, keďže mu prišlo zle počas letu zo sibírskeho Tomska. Neskôr stratil vedomie. Ruskí lekári, ktorí ho ošetrovali ako prví, pripísali jeho stav metabolickej poruche.
To, že bol Navaľnyj pravdepodobne otrávený, v pondelok uviedol aj hovorca vlády nemeckej vlády Steffen Seibert.
Charité v pondelňajšom vyhlásení podľa agentúry AP uviedla, že v Navaľného organizme sa našli "inhibítory cholinesterázy" s tým, že zatiaľ nie je známe, o akú konkrétnu látku z tejto skupiny ide.
Navaľnyj je stále v umelom spánku, avšak nehrozí mu akútne nebezpečenstvo, uviedli lekári. To, ako choroba Navaľného ovplyvní, sa nateraz nevie, avšak nie je možné vylúčiť, že sa u neho neskôr prejavia príznaky najmä v oblasti nervového systému, dodala podľa AFP Charité.
Navaľného previezli letecky do Berlína v sobotu 22. augusta z nemocnice v sibírskom meste Omsk, v ktorej ho po núdzovom pristátí na tamojšom letisku vo štvrtok 27. augusta hospitalizovali, keďže mu prišlo zle počas letu zo sibírskeho Tomska. Neskôr stratil vedomie. Ruskí lekári, ktorí ho ošetrovali ako prví, pripísali jeho stav metabolickej poruche.
To, že bol Navaľnyj pravdepodobne otrávený, v pondelok uviedol aj hovorca vlády nemeckej vlády Steffen Seibert.
TASR prináša profil ruského opozičného politika Alexeja Navaľného.
Právnik, bloger a opozičný politik Alexej Navaľnyj sa stal známym vďaka boju proti korupcii v štátnych úradoch a podnikoch vrátane najvyšších miest. Patrí medzi najpopulárnejších politikov v Rusku a od roku 2012 je považovaný za neformálneho vodcu opozície. V roku 2012 ho časopis Time zaradil medzi sto najvplyvnejších ľudí na svete a v júni 2017 sa dostal do zoznamu 25 najvplyvnejších ľudí na internete.
Alexej Anatolievič Navaľnyj sa narodil do rodiny vojaka 4. júna 1976 v dedine Butyň v Moskovskej oblasti.
V roku 1993 ukončil strednú školu a v roku 1998 Právnickú fakultu na Ruskej univerzite priateľstva národov v Moskve. O rok neskôr začal diaľkovo študovať na Finančnej fakulte a kreditu na Finančnej akadémii pri ruskej vláde, ktorú ukončil v roku 2001. Aj na odporúčanie niekoľkonásobného majstra sveta v šachu a opozičného politika Garriho Kasparova absolvoval v roku 2010 polročnú stáž na Yalovej univerzite v Spojených štátoch.
Politicky sa zviditeľnil najskôr na sociálnych sieťach, na ktorých začal blogovať v roku 2008 a postupne ho sledovali milióny ľudí. Od začiatku sa zameriaval na najcitlivejšie politické témy - zneužívanie moci a korupciu.
V roku 2011 vytvoril Fond na boj proti korupcii a od novembra 2013 je na čele strany Rusko budúcnosti, ktorú však ruské ministerstvo spravodlivosti dosiaľ nezaregistrovalo.
V septembri 2013 kandidoval na starostu Moskvy, vo voľbách skončil na druhom mieste so ziskom 27,4 percenta hlasov. Už v prvom kole zvíťazil blízky spolupracovník prezidenta Putina Sergej Sobianin (51,37 percenta). Navaľnyj vyslovil podozrenie, že voľby boli zmanipulované, a ich výsledok sa snažil napadnúť na moskovskom mestskom súde, avšak neúspešne.
Odkedy sa v roku 2012 stal najvýraznejšou tvárou ruskej opozície, čelil Navaľnyj viacerým obvineniam. V domácom väzení, v cele predbežného zadržania či vo väznici strávil stovky dní. Hoci bol pod drobnohľadom bezpečnostných zložiek, zorganizoval viacero protestov proti prezidentovi a vláde a písal články do ruských periodík. Tvrdí, že "každý by mal bojovať s režimom 15 minút denne".
V júli 2013 bol odsúdený za údajný podvod pri správe podniku Kirovles, ktorého sa mal dopustiť v roku 2009, keď pôsobil ako poradca guvernéra Kirovskej oblasti. Aj tento prípad označil za politicky motivovaný. Súd v Kirove mu napokon v októbri 2013 zmenil päťročné väzenie na podmienečný trest, čo mu ale prakticky prerušilo kariéru politika. Navaľnyj označil tento krok za pomstu Kremľa.
Krátko po skončení zimných olympijských hier v Soči v roku 2014 odsúdili Navaľného na dva mesiace domáceho väzenia bez prístupu na internet. Trest mu bol uložený za údajné porušenie zákazu opustiť Moskvu.
Koncom roku 2016 oznámil, že chce kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2018. V roku 2017 absolvoval predvolebnú kampaň, počas ktorej ho úrady viackrát zadržali a väznili. V apríli ho neznámy muž oblial malachitovou zeleňou, toxickým organickým farbivom, po čom čiastočne oslepol na pravé oko.
V súvislosti s prezidentskými voľbami však definitívny ortieľ vyriekla koncom decembra 2017 ústredná volebná komisia, ktorá odmietla Navaľného zaregistrovať z dôvodu jeho podmienečného odsúdenia v kauze Kirovles.
Vo štvrtok 20. augusta 2020 pri lete z mesta Tomsk do Moskvy sa Navaľnyj najskôr sťažoval na nevoľnosť a neskôr stratil na palube dopravného lietadla vedomie. Stroj pristál v Omsku na Sibíri, kde bol prevezený do nemocnice a hospitalizovaný. Po prevoze do nemocnice upadol do kómy. Vzápätí sa objavili špekulácie, že mohol byť otrávený. V noci z piatka na sobotu 22. augusta 2020 ho letecky previezli do Berlína, kde sa lieči v nemocnici Charité.
Právnik, bloger a opozičný politik Alexej Navaľnyj sa stal známym vďaka boju proti korupcii v štátnych úradoch a podnikoch vrátane najvyšších miest. Patrí medzi najpopulárnejších politikov v Rusku a od roku 2012 je považovaný za neformálneho vodcu opozície. V roku 2012 ho časopis Time zaradil medzi sto najvplyvnejších ľudí na svete a v júni 2017 sa dostal do zoznamu 25 najvplyvnejších ľudí na internete.
Alexej Anatolievič Navaľnyj sa narodil do rodiny vojaka 4. júna 1976 v dedine Butyň v Moskovskej oblasti.
V roku 1993 ukončil strednú školu a v roku 1998 Právnickú fakultu na Ruskej univerzite priateľstva národov v Moskve. O rok neskôr začal diaľkovo študovať na Finančnej fakulte a kreditu na Finančnej akadémii pri ruskej vláde, ktorú ukončil v roku 2001. Aj na odporúčanie niekoľkonásobného majstra sveta v šachu a opozičného politika Garriho Kasparova absolvoval v roku 2010 polročnú stáž na Yalovej univerzite v Spojených štátoch.
Politicky sa zviditeľnil najskôr na sociálnych sieťach, na ktorých začal blogovať v roku 2008 a postupne ho sledovali milióny ľudí. Od začiatku sa zameriaval na najcitlivejšie politické témy - zneužívanie moci a korupciu.
V roku 2011 vytvoril Fond na boj proti korupcii a od novembra 2013 je na čele strany Rusko budúcnosti, ktorú však ruské ministerstvo spravodlivosti dosiaľ nezaregistrovalo.
V septembri 2013 kandidoval na starostu Moskvy, vo voľbách skončil na druhom mieste so ziskom 27,4 percenta hlasov. Už v prvom kole zvíťazil blízky spolupracovník prezidenta Putina Sergej Sobianin (51,37 percenta). Navaľnyj vyslovil podozrenie, že voľby boli zmanipulované, a ich výsledok sa snažil napadnúť na moskovskom mestskom súde, avšak neúspešne.
Odkedy sa v roku 2012 stal najvýraznejšou tvárou ruskej opozície, čelil Navaľnyj viacerým obvineniam. V domácom väzení, v cele predbežného zadržania či vo väznici strávil stovky dní. Hoci bol pod drobnohľadom bezpečnostných zložiek, zorganizoval viacero protestov proti prezidentovi a vláde a písal články do ruských periodík. Tvrdí, že "každý by mal bojovať s režimom 15 minút denne".
V júli 2013 bol odsúdený za údajný podvod pri správe podniku Kirovles, ktorého sa mal dopustiť v roku 2009, keď pôsobil ako poradca guvernéra Kirovskej oblasti. Aj tento prípad označil za politicky motivovaný. Súd v Kirove mu napokon v októbri 2013 zmenil päťročné väzenie na podmienečný trest, čo mu ale prakticky prerušilo kariéru politika. Navaľnyj označil tento krok za pomstu Kremľa.
Krátko po skončení zimných olympijských hier v Soči v roku 2014 odsúdili Navaľného na dva mesiace domáceho väzenia bez prístupu na internet. Trest mu bol uložený za údajné porušenie zákazu opustiť Moskvu.
Koncom roku 2016 oznámil, že chce kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2018. V roku 2017 absolvoval predvolebnú kampaň, počas ktorej ho úrady viackrát zadržali a väznili. V apríli ho neznámy muž oblial malachitovou zeleňou, toxickým organickým farbivom, po čom čiastočne oslepol na pravé oko.
V súvislosti s prezidentskými voľbami však definitívny ortieľ vyriekla koncom decembra 2017 ústredná volebná komisia, ktorá odmietla Navaľného zaregistrovať z dôvodu jeho podmienečného odsúdenia v kauze Kirovles.
Vo štvrtok 20. augusta 2020 pri lete z mesta Tomsk do Moskvy sa Navaľnyj najskôr sťažoval na nevoľnosť a neskôr stratil na palube dopravného lietadla vedomie. Stroj pristál v Omsku na Sibíri, kde bol prevezený do nemocnice a hospitalizovaný. Po prevoze do nemocnice upadol do kómy. Vzápätí sa objavili špekulácie, že mohol byť otrávený. V noci z piatka na sobotu 22. augusta 2020 ho letecky previezli do Berlína, kde sa lieči v nemocnici Charité.
Prehľad niektorých známych prípadov usmrtenia jedom alebo údajných pokusov o otrávenie jedom od roku 2000:
2002
V druhej polovici marca 2002 čečenský poľný veliteľ známy pod menom Ibn al-Chattáb, pochádzajúci zo Saudskej Arábie, dostal otrávený list. Kuriérovi, dvojitému agentovi v službách ruskej Federálnej služby bezpečnosti (FSB) sa takto podarilo odstrániť kľúčovú osobnosť, ktorá zabezpečovala čečenským povstalcom prístup k zahraničným finančným zdrojom a islamským militantným skupinám.
2003
Začiatkom júla 2003 sa poslancovi Štátnej dumy (dolnej komory ruského parlamentu) a zástupcovi šéfredaktora novín Novaja Gazeta Jurijovi Ščekočichinovi náhle zhoršil zdravotný stav a postupne mu začali zlyhávať vnútorné orgány. Krátko nato zomrel. Podľa súdno-medicínskej expertízy išlo o celkovú intoxikáciu organizmu.
2004
Ruská novinárka Anna Politkovská, ktorú úkladne zavraždili 7. októbra 2006 v jej moskovskom dome, tvrdila, že bola ešte v septembri 2004 otrávená počas letu z Moskvy do Beslanu. Následné zdravotné problémy jej znemožnili, aby spravodajsky pokryla beslanskú rukojemnícku drámu.
2004
Bývalý ukrajinský prezident Viktor Juščenko v roku 2004 ako prezidentský kandidát ochorel počas predvolebnej kampane po večeri s predstaviteľmi tajných služieb. Lekári mu neskôr diagnostikovali otravu dioxínom, ktorá natrvalo poznačila Juščenkovu tvár.
2006
V Londýne bol v novembri 2006 otrávený bývalý ruský špión a otvorený kritik Kremľa Alexander Litvinenko (43). Príznaky otravy pocítil potom, keď sa 1. novembra stretol v reštaurácii so svojim talianskym informátorom, ktorý tvrdil, že má pre neho informácie o vražde ruskej investigatívnej novinárky Anny Politkovskej. Litvinenko zomrel v londýnskej nemocnici 23. novembra 2006.
2015 a 2017
Ruský opozičný politik a novinár Vladimir Kara-Murza pocítil 26. mája 2015 prudké zdravotné problémy, ktoré viedli k celkovému kolapsu. Tohto blízkeho spolupracovníka zabitého opozičného politika Borisa Nemcova hospitalizovali v kritickom stave v jednej z moskovských nemocníc. Lekári zistili, že išlo o otravu, ale pôvodcu nemohli spoľahlivo identifikovať.
2. februára 2017 bol opäť hospitalizovaný v Moskve s rovnakými príznakmi ako prvý raz.
V súčasnosti pôsobí Vladimir Kara-Murza ako predseda Fondu Borisa Nemcova.
2018
Bývalý ruský špión Sergej Skripaľ a jeho dcéra Julija, ktorých našli v 4. marca 2018 v bezvedomí na lavičke pred nákupným centrom v Salisbury, boli hospitalizovaní v kritickom stave v nemocnici. Otravu nervovoparalytickou látkou typu novičok prežili, niekoľko týždňov však boli hospitalizovaní v kritickom stave.
2002
V druhej polovici marca 2002 čečenský poľný veliteľ známy pod menom Ibn al-Chattáb, pochádzajúci zo Saudskej Arábie, dostal otrávený list. Kuriérovi, dvojitému agentovi v službách ruskej Federálnej služby bezpečnosti (FSB) sa takto podarilo odstrániť kľúčovú osobnosť, ktorá zabezpečovala čečenským povstalcom prístup k zahraničným finančným zdrojom a islamským militantným skupinám.
2003
Začiatkom júla 2003 sa poslancovi Štátnej dumy (dolnej komory ruského parlamentu) a zástupcovi šéfredaktora novín Novaja Gazeta Jurijovi Ščekočichinovi náhle zhoršil zdravotný stav a postupne mu začali zlyhávať vnútorné orgány. Krátko nato zomrel. Podľa súdno-medicínskej expertízy išlo o celkovú intoxikáciu organizmu.
2004
Ruská novinárka Anna Politkovská, ktorú úkladne zavraždili 7. októbra 2006 v jej moskovskom dome, tvrdila, že bola ešte v septembri 2004 otrávená počas letu z Moskvy do Beslanu. Následné zdravotné problémy jej znemožnili, aby spravodajsky pokryla beslanskú rukojemnícku drámu.
2004
Bývalý ukrajinský prezident Viktor Juščenko v roku 2004 ako prezidentský kandidát ochorel počas predvolebnej kampane po večeri s predstaviteľmi tajných služieb. Lekári mu neskôr diagnostikovali otravu dioxínom, ktorá natrvalo poznačila Juščenkovu tvár.
2006
V Londýne bol v novembri 2006 otrávený bývalý ruský špión a otvorený kritik Kremľa Alexander Litvinenko (43). Príznaky otravy pocítil potom, keď sa 1. novembra stretol v reštaurácii so svojim talianskym informátorom, ktorý tvrdil, že má pre neho informácie o vražde ruskej investigatívnej novinárky Anny Politkovskej. Litvinenko zomrel v londýnskej nemocnici 23. novembra 2006.
2015 a 2017
Ruský opozičný politik a novinár Vladimir Kara-Murza pocítil 26. mája 2015 prudké zdravotné problémy, ktoré viedli k celkovému kolapsu. Tohto blízkeho spolupracovníka zabitého opozičného politika Borisa Nemcova hospitalizovali v kritickom stave v jednej z moskovských nemocníc. Lekári zistili, že išlo o otravu, ale pôvodcu nemohli spoľahlivo identifikovať.
2. februára 2017 bol opäť hospitalizovaný v Moskve s rovnakými príznakmi ako prvý raz.
V súčasnosti pôsobí Vladimir Kara-Murza ako predseda Fondu Borisa Nemcova.
2018
Bývalý ruský špión Sergej Skripaľ a jeho dcéra Julija, ktorých našli v 4. marca 2018 v bezvedomí na lavičke pred nákupným centrom v Salisbury, boli hospitalizovaní v kritickom stave v nemocnici. Otravu nervovoparalytickou látkou typu novičok prežili, niekoľko týždňov však boli hospitalizovaní v kritickom stave.
