Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Chceme pomôcť pri jeho formovaní a prevziať zodpovednosť za poriadok založený na medzinárodných pravidlách, vyhlásil ešte v nedeľu nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas.
Autor TASR
Berlín 2. augusta (TASR) - Nemecko v pondelok vyslalo prvýkrát po dvadsiatich rokoch svoju vojnovú loď do indicko-tichomorského regiónu. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej môže tento krok narušiť krehké vzťahy medzi Berlínom a Pekingom.
Fregata Bayern vyplávala z prístavu v meste Wilhelmshaven. Na jej palube je vyše 200 mužov. Cieľom šesťmesačnej misie je posilniť nemeckú prítomnosť v regióne. Plavidlo prepláva aj vodami Juhočínskeho mora, ktoré je zdrojom napätia medzi Čínou a jej susedmi.
"Odkaz je jasný. Stojíme si za svojimi hodnotami a záujmami spoločne s našimi partnermi a spojencami," vyhlásila nemecká ministerka obrany Annegret Krampová-Karrenbauerová.
"Pre našich partnerov v indicko-tichomorskom regióne je realitou, že námorné trasy už nie sú otvorené a bezpečné a že územné nároky sa uplatňujú silou," vyhlásila ministerka s tým, že misia nie je namierená voči žiadnej konkrétnej krajine. Nemecko podľa nej ponúklo Číne, že fregata môže zakotviť aj v jednom z čínskych prístavov v rámci "zachovania dialógu".
"V Indo-Pacifiku sa bude rozhodovať o podobe medzinárodného poriadku budúcnosti. Chceme pomôcť pri jeho formovaní a prevziať zodpovednosť za poriadok založený na medzinárodných pravidlách," vyhlásil ešte v nedeľu nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas.
Akcie Pekingu v Juhočínskom mori dlhodobo vyvolávajú napätie medzi západnými spojencami. Americký minister obrany Lloyd Austin minulý týždeň zdôraznil, že čínske územné nároky "nemajú základ v medzinárodnom práve".
Čína si nárokuje takmer celé Juhočínske more, ktoré je strategickou vodnou trasou a podľa predpokladov sa tam nachádzajú zásoby nerastných a energetických surovín. Ďalšie krajiny vrátane Bruneja, Filipín, Malajzie, Taiwanu a Vietnamu takisto tvrdia, že im časť tohto teritória patrí.
"Pre Nemecko je (námorná) misia veľkým krokom. Krajina zvyšuje svoju prítomnosť v regióne a podporuje svoje indicko-tichomorské záujmy," povedala pre nemecký magazín Focus bezpečnostná expertka Helena Legardová z berlínskeho inštitútu Merics. Podľa nej je vyslanie lode krokom, ktorý sa "Číne v žiadnom prípade nepáči".
Podľa AFP bolo Nemecko v ostatných rokoch zdržanlivé voči vojenskej úlohe na medzinárodnej scéne a často naliehalo na menej konfrontačný tón voči Pekingu. Tento tón sa ale podľa AFP mení. Nemecká vláda minulý rok vydala nové usmernenia, podľa ktorých je cieľom posilniť vzťahy Berlína s krajinami juhovýchodnej Ázie.
Fregata Bayern vyplávala z prístavu v meste Wilhelmshaven. Na jej palube je vyše 200 mužov. Cieľom šesťmesačnej misie je posilniť nemeckú prítomnosť v regióne. Plavidlo prepláva aj vodami Juhočínskeho mora, ktoré je zdrojom napätia medzi Čínou a jej susedmi.
"Odkaz je jasný. Stojíme si za svojimi hodnotami a záujmami spoločne s našimi partnermi a spojencami," vyhlásila nemecká ministerka obrany Annegret Krampová-Karrenbauerová.
"Pre našich partnerov v indicko-tichomorskom regióne je realitou, že námorné trasy už nie sú otvorené a bezpečné a že územné nároky sa uplatňujú silou," vyhlásila ministerka s tým, že misia nie je namierená voči žiadnej konkrétnej krajine. Nemecko podľa nej ponúklo Číne, že fregata môže zakotviť aj v jednom z čínskych prístavov v rámci "zachovania dialógu".
"V Indo-Pacifiku sa bude rozhodovať o podobe medzinárodného poriadku budúcnosti. Chceme pomôcť pri jeho formovaní a prevziať zodpovednosť za poriadok založený na medzinárodných pravidlách," vyhlásil ešte v nedeľu nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas.
Akcie Pekingu v Juhočínskom mori dlhodobo vyvolávajú napätie medzi západnými spojencami. Americký minister obrany Lloyd Austin minulý týždeň zdôraznil, že čínske územné nároky "nemajú základ v medzinárodnom práve".
Čína si nárokuje takmer celé Juhočínske more, ktoré je strategickou vodnou trasou a podľa predpokladov sa tam nachádzajú zásoby nerastných a energetických surovín. Ďalšie krajiny vrátane Bruneja, Filipín, Malajzie, Taiwanu a Vietnamu takisto tvrdia, že im časť tohto teritória patrí.
"Pre Nemecko je (námorná) misia veľkým krokom. Krajina zvyšuje svoju prítomnosť v regióne a podporuje svoje indicko-tichomorské záujmy," povedala pre nemecký magazín Focus bezpečnostná expertka Helena Legardová z berlínskeho inštitútu Merics. Podľa nej je vyslanie lode krokom, ktorý sa "Číne v žiadnom prípade nepáči".
Podľa AFP bolo Nemecko v ostatných rokoch zdržanlivé voči vojenskej úlohe na medzinárodnej scéne a často naliehalo na menej konfrontačný tón voči Pekingu. Tento tón sa ale podľa AFP mení. Nemecká vláda minulý rok vydala nové usmernenia, podľa ktorých je cieľom posilniť vzťahy Berlína s krajinami juhovýchodnej Ázie.
