Pred dvadsiatimi rokmi, 1. mája 2004, vstúpilo do EÚ desať nových členských krajín, od Malty po Pobaltie, od Cypru po krajiny Vyšehradskej štvorky, vrátane Maďarska a Slovenska.
Pred dvadsiatimi rokmi, 1. mája 2004, vstúpilo do EÚ desať nových členských krajín, od Malty po Pobaltie, od Cypru po krajiny Vyšehradskej štvorky, vrátane Maďarska a Slovenska. Išlo o najväčšiu expanziu v histórii spoločenstva, ktoré sa tak rozšírilo na vtedajších 25 členských štátov, píše Népszava.
Väčšina tých, ktorí sa pripojili, prešla významným vývojom. Využívali voľný tok kapitálu, príjmov a práce, využívali slobodu podnikania, jednotný trh a možnosť voľne prekročiť štátne hranice. Väčšina týchto krajín tak v súčasnosti dobiehala priemer EÚ, pokiaľ ide o rozvoj. Dá sa to povedať o Malte, Cypre, Českej republike, Slovinsku, Litve a do istej miery aj o Poľsku.
Maďarsko patrí k zaostávajúcim na základe viacerých aspektov, čo je evidentné najmä v poslednom desaťročí, konštatoval autor analýzy Zsolt Papp.
Podľa údajov Európskej komisie Maďarsko v rokoch 2004 až 2022 získalo z fondov EÚ okolo 83,2 miliardy eur a zaplatilo členský príspevok vo výške 20,7 miliardy eur. Čistý zisk prekročil 62 miliárd eur.
Z hľadiska európskych fondov v prepočte na obyvateľa, Maďarsko čerpalo najviac financií v prvom rozpočtovom cykle EÚ po svojom pristúpení, v rokoch 2007-2013, ale Budapešť si dobre viedla aj v druhom období 2014-2020, povedal generálny riaditeľ Gazdaságkutató Zrt (GKI) László Molnár. Maďarská ekonomika však podľa analýzy GKI i napriek tomu napredovala v mnohých ohľadoch pomalšie ako ďalšie krajiny v regióne, čo sa odrazilo v ukazovateľoch príjmu a spotreby.
Spotrebné výdavky domácností sú dobrým ukazovateľom blahobytu v danej krajine, podčiarkol analytik. Po vstupe do EÚ v roku 2004 úroveň spotreby v Maďarsku meraná v eurách neustále stúpala a rastúci trend zastavila finančná kríza v roku 2008.
Spotreba potom stagnovala až do roku 2015, čiastočne v dôsledku krízy v eurozóne, ktorá sa rozvinula na začiatku roka 2010, a potom do roku 2020 rýchlo rástla.
V roku 2004 bol index spotreby v Maďarsku 64 percent priemeru EÚ a potom do roku 2022 stúpol na 73 percent. Relatívna pozícia Maďarska však klesla aj v tomto ukazovateli, keď z 19. miesta kleslo Maďarsko na 26. miesto. Horšie je na tom už iba Bulharsko.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)