Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pred dvadsiatimi rokmi, 1. mája 2004, vstúpilo do EÚ desať nových členských krajín, od Malty po Pobaltie, od Cypru po krajiny Vyšehradskej štvorky, vrátane Maďarska a Slovenska.
Autor TASR
Budapešť 1. mája (TASR) - Maďarsko premrhalo historickú šancu a aj 20 rokov po vstupe do EÚ je medzi krajinami, ktoré najmenej dostihli ekonomickú úroveň Únie. V rozsiahlej analýze to v stredu konštatovalo internetové vydanie denníka Népszava, informuje spravodajca TASR.
Pred dvadsiatimi rokmi, 1. mája 2004, vstúpilo do EÚ desať nových členských krajín, od Malty po Pobaltie, od Cypru po krajiny Vyšehradskej štvorky, vrátane Maďarska a Slovenska. Išlo o najväčšiu expanziu v histórii spoločenstva, ktoré sa tak rozšírilo na vtedajších 25 členských štátov, píše Népszava.
Väčšina tých, ktorí sa pripojili, prešla významným vývojom. Využívali voľný tok kapitálu, príjmov a práce, využívali slobodu podnikania, jednotný trh a možnosť voľne prekročiť štátne hranice. Väčšina týchto krajín tak v súčasnosti dobiehala priemer EÚ, pokiaľ ide o rozvoj. Dá sa to povedať o Malte, Cypre, Českej republike, Slovinsku, Litve a do istej miery aj o Poľsku.
Maďarsko patrí k zaostávajúcim na základe viacerých aspektov, čo je evidentné najmä v poslednom desaťročí, konštatoval autor analýzy Zsolt Papp.
Podľa údajov Európskej komisie Maďarsko v rokoch 2004 až 2022 získalo z fondov EÚ okolo 83,2 miliardy eur a zaplatilo členský príspevok vo výške 20,7 miliardy eur. Čistý zisk prekročil 62 miliárd eur.
Z hľadiska európskych fondov v prepočte na obyvateľa, Maďarsko čerpalo najviac financií v prvom rozpočtovom cykle EÚ po svojom pristúpení, v rokoch 2007-2013, ale Budapešť si dobre viedla aj v druhom období 2014-2020, povedal generálny riaditeľ Gazdaságkutató Zrt (GKI) László Molnár. Maďarská ekonomika však podľa analýzy GKI i napriek tomu napredovala v mnohých ohľadoch pomalšie ako ďalšie krajiny v regióne, čo sa odrazilo v ukazovateľoch príjmu a spotreby.
Spotrebné výdavky domácností sú dobrým ukazovateľom blahobytu v danej krajine, podčiarkol analytik. Po vstupe do EÚ v roku 2004 úroveň spotreby v Maďarsku meraná v eurách neustále stúpala a rastúci trend zastavila finančná kríza v roku 2008.
Spotreba potom stagnovala až do roku 2015, čiastočne v dôsledku krízy v eurozóne, ktorá sa rozvinula na začiatku roka 2010, a potom do roku 2020 rýchlo rástla.
V roku 2004 bol index spotreby v Maďarsku 64 percent priemeru EÚ a potom do roku 2022 stúpol na 73 percent. Relatívna pozícia Maďarska však klesla aj v tomto ukazovateli, keď z 19. miesta kleslo Maďarsko na 26. miesto. Horšie je na tom už iba Bulharsko.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
Pred dvadsiatimi rokmi, 1. mája 2004, vstúpilo do EÚ desať nových členských krajín, od Malty po Pobaltie, od Cypru po krajiny Vyšehradskej štvorky, vrátane Maďarska a Slovenska. Išlo o najväčšiu expanziu v histórii spoločenstva, ktoré sa tak rozšírilo na vtedajších 25 členských štátov, píše Népszava.
Väčšina tých, ktorí sa pripojili, prešla významným vývojom. Využívali voľný tok kapitálu, príjmov a práce, využívali slobodu podnikania, jednotný trh a možnosť voľne prekročiť štátne hranice. Väčšina týchto krajín tak v súčasnosti dobiehala priemer EÚ, pokiaľ ide o rozvoj. Dá sa to povedať o Malte, Cypre, Českej republike, Slovinsku, Litve a do istej miery aj o Poľsku.
Maďarsko patrí k zaostávajúcim na základe viacerých aspektov, čo je evidentné najmä v poslednom desaťročí, konštatoval autor analýzy Zsolt Papp.
Podľa údajov Európskej komisie Maďarsko v rokoch 2004 až 2022 získalo z fondov EÚ okolo 83,2 miliardy eur a zaplatilo členský príspevok vo výške 20,7 miliardy eur. Čistý zisk prekročil 62 miliárd eur.
Z hľadiska európskych fondov v prepočte na obyvateľa, Maďarsko čerpalo najviac financií v prvom rozpočtovom cykle EÚ po svojom pristúpení, v rokoch 2007-2013, ale Budapešť si dobre viedla aj v druhom období 2014-2020, povedal generálny riaditeľ Gazdaságkutató Zrt (GKI) László Molnár. Maďarská ekonomika však podľa analýzy GKI i napriek tomu napredovala v mnohých ohľadoch pomalšie ako ďalšie krajiny v regióne, čo sa odrazilo v ukazovateľoch príjmu a spotreby.
Spotrebné výdavky domácností sú dobrým ukazovateľom blahobytu v danej krajine, podčiarkol analytik. Po vstupe do EÚ v roku 2004 úroveň spotreby v Maďarsku meraná v eurách neustále stúpala a rastúci trend zastavila finančná kríza v roku 2008.
Spotreba potom stagnovala až do roku 2015, čiastočne v dôsledku krízy v eurozóne, ktorá sa rozvinula na začiatku roka 2010, a potom do roku 2020 rýchlo rástla.
V roku 2004 bol index spotreby v Maďarsku 64 percent priemeru EÚ a potom do roku 2022 stúpol na 73 percent. Relatívna pozícia Maďarska však klesla aj v tomto ukazovateli, keď z 19. miesta kleslo Maďarsko na 26. miesto. Horšie je na tom už iba Bulharsko.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
