Bratislava 13. septembra (Teraz.sk) - Voľby vo Švédsku sa skončili patom medzi vládnym stredoľavým blokom a opozičnými stredopravicovými stranami. Najväčšia mediálna pozornosť sa sústredila na antiimigračnú
a protieurópsku stranu Švédski demokrati.

Tá podľa očakávaní posilnila, ale nie tak výrazne, ako predpovedali niektoré prieskumy. Výsledok hlasovania v škandinávskej krajine a jeho zahraničný mediálny obraz v mnohých ohľadoch pripomína minuloročné voľby v Holandsku. Holandský prístup ku krajnej pravici môže tiež švédske strany inšpirovať, ako eliminovať politický vplyv toho strašiaka.

Holandskou obdobou Akessonových Švédskych demokratov je Strana pre slobodu Geerta Wildersa. Obe zoskupenia sú vedené charizmatickým lídrom, ostro sa vymedzujú proti prisťahovalcom, moslimom, Európskej únii a lovili hlasy najviac nespokojnej časti voličov.

Pred hlasovaním boli obe strany pasované do úlohy čiernych koní, ktoré mohli otriasť politickou mapou krajiny a ukázať silne nacionalistické a euroskeptické tendencie Európanov pred ďalšími, oveľa dôležitejšími voľbami.
V Holandsku ale k ničomu takému neprišlo. Zlatovlasý radikál Wilders tam síce skončil so svojou stranou druhý a rozšíril počty svojich poslancov. Lenže ani zďaleka nie o toľko, o koľko sa očakávalo.

Menšinové vlády

Ostatné holandské strany dodržali svoj predvolebný sľub, že s Wildersom nebudú spolupracovať. Jeho partaj tak skončila v opozícii a v politickej izolácii. Jej predák od toho času na seba síce ďalej upozorňuje protimoslimskými tirádami, Strane pre slobodu ale preferencie podľa všetkých prieskumov klesajú.

Do rovnakého povolebného bodu ako vlani Wilders sa teraz dostal tiež Akesson a jeho Švédski demokrati. Ich vodca hovorí o obrovskom volebnom úspechu a ponúka sa každému ako koaličný partner. Ostatné strany ale už vopred dali najavo, že s ním nebudú o vláde vyjednávať. Platí to tak o víťazných sociálnych demokratoch premiéra Löfvena a ich stredoľavom boku, ako aj o aliancii stredopravých strán, vedených doterajším lídrom opozície Ulfom Kristerssonom.

Úspech Švédskych demokratov je tak veľmi relatívny a nazývať ich skutočnými víťazmi švédskych volieb, ako to urobil napríklad ľavicový berlínsky Der Tagesspiegel, je veľmi prehnané. Ich koaličný potenciál je prakticky nulový a hrozí im podobná politická izolácia ako wildersovcom v Holandsku. Zisk švédskych euroskeptikov tak zo všetkého najviac komplikuje rýchle zostavenie funkčnej vládnej koalície v Štokholme.

Jedným z dôvodov toho nevíťazstva, ako by povedal Václav Klaus, je opäť podobný ako v niekoľkokrát spomenutom Holandsku. Vládnuca švédska koalícia prijala rad tvrdých opatrení na obmedzenie imigrácie, ktoré Akessonovi bojovníci najhlasnejšie kritizujú. Čiastočne tak vypálili krajnej pravici rybník.

Zároveň sa potvrdilo, že tamojších voličov viac ako prisťahovalci alebo členstvo v Európskej únii trápia problémy s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti a so stavom školstva. A na tie už extrémisti jednoduché recepty neponúkajú.

Švédsko teraz podľa všetkého čakajú zložité povolebné rokovania. Ani jeden zo stávajúcich straníckych táborov totiž nemá väčšinu. Pokiaľ sa niektorý z nich nezriekne svojho záväzku a pozve Švédskych demokratov, neostane im iné, ako prizvať do koalície niektorú zo strán konkurenčného bloku. Alebo opäť vytvoriť menšinovú vládu. Tá by pre Švédov nebola žiadnym strašiakom: menšinové totiž už boli ich posledné dve vlády.