Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rakúska vláda takmer pred rokom odsúdila inváziu Ruska na Ukrajinu, ale zároveň zdôraznila potrebu udržiavať diplomatické vzťahy s Moskvou.
Autor TASR
Viedeň 12. februára (TASR) - Rakúsko sa stalo terčom ostrej kritiky za udelenie víz, ktoré umožnia účasť sankcionovaných ruských zákonodarcov na nadchádzajúcom viedenskom zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). TASR správu prevzala z nedeľného servisu tlačovej agentúry AP.
Nastolený problém poukazuje na krehké balansovanie, do ktorého sa táto krajina zapojila, snažiac sa zachovať svoju dlhodobú pozíciu vojenskej neutrality počas vojny na Ukrajine.
Rakúska vláda takmer pred rokom odsúdila inváziu Ruska na Ukrajinu, ale zároveň zdôraznila potrebu udržiavať diplomatické vzťahy s Moskvou.
V Rakúsku majú svoje hlavné sídlo viaceré agentúry OSN a medzinárodné organizácie ako OBSE, ktorá vznikla počas studenej vojny ako fórum pre dialóg medzi Východom a Západom. Rusko je jedným z 57 štátov Severnej Ameriky, Európy a Ázie, ktoré sa zúčastňujú na činnosti tejto organizácie so sídlom vo Viedni.
Moskva plánuje vyslať na zasadnutie parlamentného zhromaždenia OBSE svojich delegátov vrátane 15 ruských zákonodarcov, na ktorých sa vzťahujú sankcie Európskej únie. Podujatie sa bude konať 23.-24. februára.
V liste rakúskemu kancelárovi Karlovi Nehammerovi, rakúskemu ministrovi zahraničných vecí Alexandrovi Schallenbergovi a ďalším predstaviteľom vyzvalo 81 delegátov OBSE z 20 krajín vrátane Francúzska, Kanady, Británie, Poľska a Ukrajiny rakúsku vládu, aby účasť sankcionovaných Rusov zakázala.
"Je dôležité si uvedomiť, že ruskí poslanci sú neoddeliteľnou súčasťou mocenského systému a podieľajú sa na zločinoch, ktoré Rusko každý deň pácha na Ukrajine. Nemajú preto miesto v inštitúcii, ktorej úlohou je podporovať úprimný dialóg a odpor voči vojne," píše sa v predmetnom liste.
Rakúsko, ktoré sa stalo členom Európskej únie v roku 1995, skritizovalo Moskvu a pripojilo sa k sankciám, ktoré EÚ uvalila na Rusko v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Na rozdiel od Fínska a Švédska, ktoré sa v máji rozhodli opustiť svoje postoje nezúčastnenej krajiny, však Rakúsko zostáva verné vojenskej neutralite, ktorú prijalo v roku 1955.
Rakúska vláda poslala Ukrajine po ruskej invázii humanitárnu pomoc, ale žiadne zbrane. Nehammer sa stal prvým a zatiaľ jediným lídrom členskej krajiny EÚ, ktorý sa po vypuknutí vojny tvárou v tvár stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Nehammer pricestoval do Moskvy v apríli 2022 v snahe presvedčiť ruského lídra, aby ukončil vojenskú agresiu na Ukrajine.
Rakúsko po druhej svetovej vojne vyhlásilo neutralitu pod tlakom západných spojencov a Sovietskeho zväzu. Snažilo sa zohrávať úlohu sprostredkovateľa medzi Východom a Západom, pričom počas studenej vojny a po nej rozvíjalo vzťahy s Moskvou.
V roku 1968 sa Rakúsko stalo prvou západoeurópskou krajinou, ktorá začala dovážať plyn zo Sovietskeho zväzu, a jeho závislosť od ruskej energie sa v nasledujúcich desaťročiach zvyšovala.
Nastolený problém poukazuje na krehké balansovanie, do ktorého sa táto krajina zapojila, snažiac sa zachovať svoju dlhodobú pozíciu vojenskej neutrality počas vojny na Ukrajine.
Rakúska vláda takmer pred rokom odsúdila inváziu Ruska na Ukrajinu, ale zároveň zdôraznila potrebu udržiavať diplomatické vzťahy s Moskvou.
V Rakúsku majú svoje hlavné sídlo viaceré agentúry OSN a medzinárodné organizácie ako OBSE, ktorá vznikla počas studenej vojny ako fórum pre dialóg medzi Východom a Západom. Rusko je jedným z 57 štátov Severnej Ameriky, Európy a Ázie, ktoré sa zúčastňujú na činnosti tejto organizácie so sídlom vo Viedni.
Moskva plánuje vyslať na zasadnutie parlamentného zhromaždenia OBSE svojich delegátov vrátane 15 ruských zákonodarcov, na ktorých sa vzťahujú sankcie Európskej únie. Podujatie sa bude konať 23.-24. februára.
V liste rakúskemu kancelárovi Karlovi Nehammerovi, rakúskemu ministrovi zahraničných vecí Alexandrovi Schallenbergovi a ďalším predstaviteľom vyzvalo 81 delegátov OBSE z 20 krajín vrátane Francúzska, Kanady, Británie, Poľska a Ukrajiny rakúsku vládu, aby účasť sankcionovaných Rusov zakázala.
"Je dôležité si uvedomiť, že ruskí poslanci sú neoddeliteľnou súčasťou mocenského systému a podieľajú sa na zločinoch, ktoré Rusko každý deň pácha na Ukrajine. Nemajú preto miesto v inštitúcii, ktorej úlohou je podporovať úprimný dialóg a odpor voči vojne," píše sa v predmetnom liste.
Rakúsko, ktoré sa stalo členom Európskej únie v roku 1995, skritizovalo Moskvu a pripojilo sa k sankciám, ktoré EÚ uvalila na Rusko v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Na rozdiel od Fínska a Švédska, ktoré sa v máji rozhodli opustiť svoje postoje nezúčastnenej krajiny, však Rakúsko zostáva verné vojenskej neutralite, ktorú prijalo v roku 1955.
Rakúska vláda poslala Ukrajine po ruskej invázii humanitárnu pomoc, ale žiadne zbrane. Nehammer sa stal prvým a zatiaľ jediným lídrom členskej krajiny EÚ, ktorý sa po vypuknutí vojny tvárou v tvár stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Nehammer pricestoval do Moskvy v apríli 2022 v snahe presvedčiť ruského lídra, aby ukončil vojenskú agresiu na Ukrajine.
Rakúsko po druhej svetovej vojne vyhlásilo neutralitu pod tlakom západných spojencov a Sovietskeho zväzu. Snažilo sa zohrávať úlohu sprostredkovateľa medzi Východom a Západom, pričom počas studenej vojny a po nej rozvíjalo vzťahy s Moskvou.
V roku 1968 sa Rakúsko stalo prvou západoeurópskou krajinou, ktorá začala dovážať plyn zo Sovietskeho zväzu, a jeho závislosť od ruskej energie sa v nasledujúcich desaťročiach zvyšovala.
