Sendai/Bratislava 11. marca (TASR) – Japonsko si dnes uctilo pamiatku obetí ničivého zemetrasenia a následných vĺn cunami, ktoré 11. marca 2011 vážne poškodili jadrovú elektráreň Fukušima I a v postihnutej oblasti na severovýchode krajiny si vyžiadali životy takmer 16.000 ľudí, uviedla agentúra DPA.

Dnešného spomienkového zhromaždenia v Tokiu sa okrem premiéra Šinzóa Abeho, pozostalých po obetiach a ľudí, ktorí katastrofu spred piatich rokov prežili, zúčastnil aj cisár Akihito s cisárovnou Mičiko. Pamiatku obetí si prítomní uctili minútou ticha, ktorá sa začala o 14.46 h miestneho času (06.46 h SEČ), teda presne v čase, keď oblasť prefektúry Fukušima zasiahlo ničivé zemetrasenie s magnitúdou 9,0.




Japonský cisár Akihito vo svojom prejave uviedol, že napriek istému pokroku, ktorý sa v oblastiach postihnutých katastrofou podarilo dosiahnuť, "žije doteraz mnoho ľudí v ťažkých podmienkach".

Foto: TASR/AP

"Dôležité je, aby sme súcitili s trpiacimi tak, aby sa každý, kto sa ocitol v núdzi, a to bez výnimky, mohol čo najskôr vrátiť k normálnemu životu," povedal Akihito.

Podľa japonskej polície si katastrofa z 11. marca 2015 vyžiadala 15.894 obetí na životoch, pričom 2561 ľudí zostáva stále nezvestných. Najviac postihnutými boli pobrežné oblasti v prefektúrach Iwate, Mijagi a Fukušima.

Japonský výskumný tím zistil, že cunami dosiahlo v pobrežnom meste v prefektúre Iwate výšku 38,9 metra. Vlna strhla autá, nákladné vozidlá, najmenej 18.000 domov bolo zničených a ďalších viac ako 130.000 poškodených. Najviac postihnuté boli prefektúry Mijagi, Iwate a Fukušima. Zemetrasenie otriasalo niekoľko minút aj budovami v hlavnom meste Tokio, ležiacom takmer 400 kilometrov južne od epicentra. To sa nachádzalo v hĺbke 24 kilometrov a približne 130 kilometrov východne od mesta Sendai v prefektúre Mijagi.

Očití svedkovia prírodnej katastrofy nakrúcali okamžitú situáciu rôznymi technickými prostriedkami a tak sa informácie dostali ihneď do všetkých kútov sveta. Vlna strhla vlaky, lode, autá, nákladné vozidlá a zahrávala sa s nimi ako s hračkami.

Foto: TASR/AP

Foto: TASR/AP

Na pobreží provincie Fukušima vlna cunami s výškou 14 metrov ťažko poškodila dve jadrové elektrárne. Vlna mala dvojnásobnú výšku, než s akou sa rátalo pri ich výstavbe. Japonské úrady 12. marca 2011 oznámili, že úroveň radiácie v reaktore atómovej elektrárne Fukušima I narástla na tisícnásobok normálu. Agentúra pre jadrovú bezpečnosť tiež priznala, že istá časť radiácie unikla mimo elektráreň. Úrady varovali pred možným únikom radiácie a evakuovali z oblasti hneď prvý deň po zemetrasení 20.000 obyvateľov. Išlo o najhoršiu katastrofu, ktorá Japonsko postihla od druhej svetovej vojny.

Nájdenie stôp plutónia pri poškodenej elektrárni Fukušima I podporilo názor, že tam došlo k čiastočnému roztaveniu reaktorového jadra. Japonský úrad pre jadrovú bezpečnosť 5. mája 2011 oznámil, že zamestnanci Fukušimy I prvýkrát od zemetrasenia z 11. marca vstúpili do reaktorovej budovy číslo 1. Šesť zamestnancov v trojčlenných skupinách inštalovalo šesť zariadení, ktoré mali znížiť rádioaktivitu filtráciou vzduchu v budove. Reaktor číslo 1 bol poškodený od 12. marca 2011, keď v ňom prišlo k výbuchu vodíka. Z poškodenej jadrovej elektrárne Fukušima I v Japonsku mohol uniknúť viac ako dvojnásobok množstva rádioaktívneho žiarenia odhadovaného japonskou vládou. Vyplynulo to zo štúdie európskych a amerických vedcov, ktorú zverejnili 27. októbra 2011. Podľa autorov štúdie zverejnenej v časopise Atmospheric Chemistry and Physics Journal to však mohlo byť až 35.800 terabecquerelov. Je to 42% množstva, ktoré uniklo z Černobyľu v roku 1986 pri najhoršom civilnom jadrovom nešťastí v histórii. Z Fukušimy zrejme začali unikať rádioaktívne prvky ešte pred príchodom cunami a asi 45 minút po zemetrasení s magnitúdou 9,0, čo je tiež v rozpore s údajmi vlády.



Evakuovaných obyvateľov po havárii, ktorá postihla jadrovú elektráreň Fukušima, viackrát navštívili aj japonský cisár Akihito a cisárovná Mičiko. Japonsku ponúklo pomoc hneď po tragédii 134 krajín a 39 medzinárodných organizácií. Humanitárnu pomoc v trhovej hodnote 140.000 eur poskytlo aj Slovensko.



Zemetrasenie s epicentrom pri pobreží Japonska malo okrem ničivých cunami ešte jeden dôsledok, ktorý si však bežný človek určite nevšimol - skrátilo piatkový (11.3.) deň. Geofyzik Richard Gross, ktorý pracuje pre NASA, vypočítal, že rotácia Zeme sa v daný moment zrýchlila o 1,6 mikrosekundy. Tento jav bol spôsobený presunom zemskej masy pri zemetrasení s magnitúdou 9,0. Jedna mikrosekunda je jednou milióntinou sekundy. Podobná situácia, hoci nie tak "výrazná", bola výsledkom otrasov, ktoré zasiahli Čile v roku 2010. V nedávnej histórii nás však najviac ukrátilo zemetrasenie na Sumatre v roku 2004, ktoré nám skrátilo deň o 6,8 mikrosekundy. Zemetrasenie v Japonsku bolo piatym najsilnejším od roku 1900.