Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krátko po zverejnení správy o Lukašenkovej inaugurácii sa na viacerých miestach v bieloruskej metropole Minsk začali spontánne protestné zhromaždenia.
Autor TASR
Minsk/Moskva 23. septembra (TASR) - Alexandra Lukašenka ako legitímneho prezidenta Bieloruskej republiky napriek jeho stredajšej inaugurácii neuznáva viacero krajín EÚ. Medzi prvými toto svoje rozhodnutie oznámili pobaltské štáty Lotyšsko, Litva, Estónsko, ku ktorým sa pridali Nemecko, Česko a Slovensko. Informoval o tom v stredu ruský spravodajský portál Novaja gazeta.
Podľa webu Onet.pl sa k týmto krajinám pripojilo medzičasom aj Poľsko. Poľské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že "berie na vedomie dnešné udalosti v Bielorusku", ale "prezidenta zvoleného v nedemokratických voľbách nemožno považovať za legálne vykonávajúceho úrad bez ohľadu na to, či je (jeho) prísaha tajná alebo oficiálna".
Kremeľ považuje postup použitý pri Lukašenkovej inaugurácii za vnútornú záležitosť Bieloruska, uviedol podľa agentúry Interfax hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Na brífingu ďalej povedal, že Lukašenkovu inauguráciu by "radšej nijako nekomentoval, pretože ide o absolútne zvrchované vnútorné rozhodnutie bieloruského vedenia a ak takéto rozhodnutie urobí, znamená to, že bolo považované za vhodné".
V odpovediach na otázky, či Kremeľ vedel, že Lukašenkova inaugurácia sa uskutoční v stredu a či na ňu dostal pozvanie aj ruský prezident Vladimir Putin, Peskov uviedol, že podľa jeho informácií "protokol neráta s prítomnosťou zahraničných lídrov na inaugurácii prezidenta". Peskov dodal, že Rusko nateraz nemá v pláne blahoželať Lukašenkovi k uvedeniu do funkcie prezidenta.
Ako informovala rozhlasová stanica Euroradio, ruský veľvyslanec v Bielorusku Dmitrij Mezencev nebol pozvaný na Lukašenkovu utajenú inauguráciu.
Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, v prezidentských voľbách z 9. augusta podľa oficiálnych výsledkov získal 80,1 percenta hlasov, zatiaľ čo jeho hlavnú súperku a súčasnú líderku opozície Sviatlanu Cichanovskú podporilo desať percent voličov. Volebná účasť dosiahla 84,3 percenta.
Po zverejnení výsledkov vypukli v Bielorusku masové protesty, ktoré trvajú už 46. deň.
Krátko po zverejnení správy o Lukašenkovej inaugurácii sa na viacerých miestach v bieloruskej metropole Minsk začali spontánne protestné zhromaždenia. Ako uviedol spravodajský portál TUT.by, na týchto protestoch sa zúčastňujú väčšinou študenti, v niektorých mestských častiach ľudia vytvárajú takzvané reťaze solidarity. Agentúra Interfax uviedla, že polícia v Minsku medzičasom zadržala niekoľko účastníkov týchto protestov. Protesty proti Lukašenkovi sa v stredu začali aj v meste Homeľ.
Podľa webu Onet.pl sa k týmto krajinám pripojilo medzičasom aj Poľsko. Poľské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že "berie na vedomie dnešné udalosti v Bielorusku", ale "prezidenta zvoleného v nedemokratických voľbách nemožno považovať za legálne vykonávajúceho úrad bez ohľadu na to, či je (jeho) prísaha tajná alebo oficiálna".
Kremeľ považuje postup použitý pri Lukašenkovej inaugurácii za vnútornú záležitosť Bieloruska, uviedol podľa agentúry Interfax hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Na brífingu ďalej povedal, že Lukašenkovu inauguráciu by "radšej nijako nekomentoval, pretože ide o absolútne zvrchované vnútorné rozhodnutie bieloruského vedenia a ak takéto rozhodnutie urobí, znamená to, že bolo považované za vhodné".
V odpovediach na otázky, či Kremeľ vedel, že Lukašenkova inaugurácia sa uskutoční v stredu a či na ňu dostal pozvanie aj ruský prezident Vladimir Putin, Peskov uviedol, že podľa jeho informácií "protokol neráta s prítomnosťou zahraničných lídrov na inaugurácii prezidenta". Peskov dodal, že Rusko nateraz nemá v pláne blahoželať Lukašenkovi k uvedeniu do funkcie prezidenta.
Ako informovala rozhlasová stanica Euroradio, ruský veľvyslanec v Bielorusku Dmitrij Mezencev nebol pozvaný na Lukašenkovu utajenú inauguráciu.
Lukašenko, ktorý je pri moci od roku 1994, v prezidentských voľbách z 9. augusta podľa oficiálnych výsledkov získal 80,1 percenta hlasov, zatiaľ čo jeho hlavnú súperku a súčasnú líderku opozície Sviatlanu Cichanovskú podporilo desať percent voličov. Volebná účasť dosiahla 84,3 percenta.
Po zverejnení výsledkov vypukli v Bielorusku masové protesty, ktoré trvajú už 46. deň.
Krátko po zverejnení správy o Lukašenkovej inaugurácii sa na viacerých miestach v bieloruskej metropole Minsk začali spontánne protestné zhromaždenia. Ako uviedol spravodajský portál TUT.by, na týchto protestoch sa zúčastňujú väčšinou študenti, v niektorých mestských častiach ľudia vytvárajú takzvané reťaze solidarity. Agentúra Interfax uviedla, že polícia v Minsku medzičasom zadržala niekoľko účastníkov týchto protestov. Protesty proti Lukašenkovi sa v stredu začali aj v meste Homeľ.
