Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vedci v rámci výskumu odchytili 24 netopierov na dvoch rôznych hniezdiskách v okolí mesta Mexiko, následne ich vyfotografovali v bielom a ultrafialovom (UV) svetle a výsledky porovnali.
Autor TASR
Mexiko 19. augusta (TASR) – Niektoré druhy netopierov majú na tele štetiny vydávajúce ultrafialové žiarenie, ktoré netopiere môžu využívať na komunikáciu, uvádza štúdia zverejnená začiatkom augusta, píše TASR.
Tím vedcov z Mexika a USA vedený Fernandom Gual-Suárezom skúmal netopiere v okolí mexického hlavného mesta Mexiko. Výsledky výskumu zverejnil 9. augusta vo vedeckom žurnále Mammalian Biology.
Vedci v rámci výskumu odchytili 24 netopierov na dvoch rôznych hniezdiskách v okolí mesta Mexiko, následne ich vyfotografovali v bielom a ultrafialovom (UV) svetle a výsledky porovnali.
Všetkých 24 netopierov druhu Tadarida guánová (Tadarida brasiliensis) z čeľade tadariovité (Molossidae) malo na prvom a piatom prste horných končatín chumáče štetín svetielkujúcich v ultrafialovom spektre svetlom azúrovej farby. Chlpy s rovnakými vlastnosťami, no dlhšie, objavili aj na prstoch dolných končatín a na okraji zadnej lietacej blany (uropatágiua). Tá je u tadaríd guánových zaujímavá tým, že nie je spojená s chvostom, ako to u netopierov často býva, ale chvost je samostatný.
Ďalšieho netopiera tohto druhu sa vedcom podarilo náhodne chytiť v mexickom štáte Coahuila približne 700 kilometrov od mesta Mexiko. Aj u tohto jedinca sa potvrdila prítomnosť bioluminiscenčných chĺpkov.
Výskumníci skúmali prítomnosť bioluminiscencie aj u exemplárov tohto druhu uchovávaných múzeami ako exponáty, výsledky analýzy však boli nejednoznačné.
Bioluminiscencia je druh chemoluminiscencie (chemického svetielkovania), pri ktorom živé organizmy vyžarujú svetlo, ktoré vzniká ako vedľajší produkt chemickej reakcie. Tento jav sa asi najčastejšie spája so svietivkami svätojánskymi, ľudovo označovanými ako svätojánske mušky, hojne sa však vyskytuje aj u rôznych húb či v morskom prostredí, napríklad u planktónu alebo medzi druhmi rýb z radu čertotvaré (Lophiiformes) žijúcimi v hĺbkach, kam nepreniká slnečné svetlo.
Vedci v rámci štúdie skúmali a vyfotografovali aj štyri jedince netopiera jaskynného (Myotis velifer) odchytené na jednom z hniezdísk tadaríd guánových. Ani v jednom prípade sa nepotvrdila prítomnosť bioluminiscenčných chĺpkov.
Tadarida guánová je tak prvým druhom netopiera z čeľade tadaridovité, u ktorého bola popísaná bioluminiscencia. Jej presný účel zostáva nateraz záhadou, jedným z možných vysvetlení jej existencie môže byť komunikácia príslušníkov rovnakého druhu, dodávajú vedci.
Tím vedcov z Mexika a USA vedený Fernandom Gual-Suárezom skúmal netopiere v okolí mexického hlavného mesta Mexiko. Výsledky výskumu zverejnil 9. augusta vo vedeckom žurnále Mammalian Biology.
Vedci v rámci výskumu odchytili 24 netopierov na dvoch rôznych hniezdiskách v okolí mesta Mexiko, následne ich vyfotografovali v bielom a ultrafialovom (UV) svetle a výsledky porovnali.
Všetkých 24 netopierov druhu Tadarida guánová (Tadarida brasiliensis) z čeľade tadariovité (Molossidae) malo na prvom a piatom prste horných končatín chumáče štetín svetielkujúcich v ultrafialovom spektre svetlom azúrovej farby. Chlpy s rovnakými vlastnosťami, no dlhšie, objavili aj na prstoch dolných končatín a na okraji zadnej lietacej blany (uropatágiua). Tá je u tadaríd guánových zaujímavá tým, že nie je spojená s chvostom, ako to u netopierov často býva, ale chvost je samostatný.
Ďalšieho netopiera tohto druhu sa vedcom podarilo náhodne chytiť v mexickom štáte Coahuila približne 700 kilometrov od mesta Mexiko. Aj u tohto jedinca sa potvrdila prítomnosť bioluminiscenčných chĺpkov.
Výskumníci skúmali prítomnosť bioluminiscencie aj u exemplárov tohto druhu uchovávaných múzeami ako exponáty, výsledky analýzy však boli nejednoznačné.
Bioluminiscencia je druh chemoluminiscencie (chemického svetielkovania), pri ktorom živé organizmy vyžarujú svetlo, ktoré vzniká ako vedľajší produkt chemickej reakcie. Tento jav sa asi najčastejšie spája so svietivkami svätojánskymi, ľudovo označovanými ako svätojánske mušky, hojne sa však vyskytuje aj u rôznych húb či v morskom prostredí, napríklad u planktónu alebo medzi druhmi rýb z radu čertotvaré (Lophiiformes) žijúcimi v hĺbkach, kam nepreniká slnečné svetlo.
Vedci v rámci štúdie skúmali a vyfotografovali aj štyri jedince netopiera jaskynného (Myotis velifer) odchytené na jednom z hniezdísk tadaríd guánových. Ani v jednom prípade sa nepotvrdila prítomnosť bioluminiscenčných chĺpkov.
Tadarida guánová je tak prvým druhom netopiera z čeľade tadaridovité, u ktorého bola popísaná bioluminiscencia. Jej presný účel zostáva nateraz záhadou, jedným z možných vysvetlení jej existencie môže byť komunikácia príslušníkov rovnakého druhu, dodávajú vedci.
