Abuja 1. októbra (TASR) - Nigéria si dnes pripomínala 53 rokov nezávislosti od Británie, ale nemá veľmi čo oslavovať. Množstvo rodín totiž žiali za svojimi blízkymi, ktorých zavraždili podozriví islamskí extrémisti, informovala agentúra AP.

Vláda rozmiestnila bezpečnostné sily kvôli obavám z bombových útokov a plánovaným protestom študentov, ktorí sú nespokojní s desaťmesačným zatvorením univerzít pre štrajky pedagógov.

Nigérijský prezident Goodluck Jonathan dnes v prejave k národu vyjadril sústrasť rodinám obetí a zaviazal sa, že nebude ľutovať žiadne výdavky "v snahe zabezpečiť nášmu ľudu život bez strachu".

Islamskí militanti stále terorizujú severovýchod Nigérie napriek masívnej štvormesačnej operácii armády, ktorá podniká proti ozbrojencom aj vzdušné útoky. V nedeľu 29. septembra zastrelili islamisti 43 študentov na poľnohospodárskej univerzite a podpálili aj niekoľko tried. V pondelok podozriví islamskí militanti sťali desať cestujúcich na hlavnej cestnej komunikácii a zabili štyroch ďalších ľudí. Minulý týždeň zabili extrémisti 143 civilistov, troch policajtov a dvoch vojakov pri útoku na vojenské stanovište - išlo o najvyšší počet obetí pri jedinom útoku.

Povstanie islamistov pod vedením skupiny Boko Haram predstavuje v posledných rokoch najvážnejšiu bezpečnostnú hrozbu pre krajinu, ktorá je najväčším producentom ropy v Afrike a najľudnatejším štátom kontinentu. Bývalá britská kolónia s vyše 160 miliónmi obyvateľov z viac ako 250 kmeňov je takmer rovnako rozdelená na prevažne moslimský sever a zväčša kresťanský juh.

"Pripúšťam, že toto nie sú pre náš ľud najlepšie časy," povedal prezident Jonathan v odvysielanom prejave. "Náš ľud je rozdelený mnohými spôsobmi - etnicky, nábožensky, politicky a materiálne. Nemôžem sa skrývať pred realitou," uviedol.

Vyhlásil však, že rozpory vylieči "národný dialóg", a vyzval tiež, aby sa krajina vyhla osudu Sýrie. Nigéria už koncom 60. rokov minulého storočia zažila občiansku vojnu, v ktorej prišiel o život milión ľudí.